Prípravné práce, ktoré sa rozbiehajú v týchto dňoch, sa v najbližších mesiacoch zamerajú na vyčistenie územia. „Ako developer už máme skúsenosť s výstavbou v blízkej lokalite a k odstraňovaniu environmentálnych záťaží pristupujeme veľmi zodpovedne. Najbližšie mesiace budeme pracovať na dekontaminácii znečistenej zeminy, čo budeme realizovať v spolupráci s renomovanou firmou EBA,“ hovorí výkonný riaditeľ J&T Real Estate (JTRE) Pavel Pelikán.
Komplex Klingerka tvoria dve budovy. Bytová veža so šošovkovitým pôdorysom situovaná pri Prístavnej ulici bude mať 35 poschodí. Kancelárska budova umiestnená hlbšie v areáli prinesie na 11 poschodiach 10-tisíc štvorcových metrov prenajímateľnej plochy. Prepojené budú parkovacím domom so zelenou strechou s 580 stojiskami, ďalších sto parkovacích miest bude na teréne. V parteri vzniknú obchodné priestory.
Klingerka - nová vizualizácia Zdroj: J&T Real Estate
Nová podoba má odkazovať na históriu
Takmer tretinu zo zhruba 1,5-hektárového pozemku má tvoriť verejný park s ihriskami a športoviskami. Slúžiť má nielen obyvateľom komplexu a susednej Klingerovej kolónie a má tvoriť prechod od výškových novostavieb k existujúcim rodinným domom.
Dominantou projektu bude rezidenčná veža, ktorá sa s výškou 115 metrov stane v čase dokončenia najvyššou obytnou budovou na Slovensku. Prerásť by ju neskôr mala Eurovea 2 od rovnakého developera, ktorá by sa mala stať s výškou 168 metrov prvým mrakodrapom (budovou od 150 m) na Slovensku. JTRE drží tento primát aj v súčasnosti vďaka neďalekým dvojičkám Panorama City (112 m).
Klingerka - nová vizualizácia Zdroj: J&T Real Estate
Developer predstavil aj novú podobu projektu, kde prešla zásadnejšou zmenou najmä fasáda objektov. Podľa JTRE v novom návrhu odkazuje na históriu spracovania juty v niekdajšej fabrike. Architekti z ateliéru GFI použili jednoduchý tkaný vzor juty, ktorý určil raster fasády projektu. Kancelárska budova bude mať tmavší odtieň a rezidenčná veža bude svetlejšia.
Predalo sa už 250 bytov
Klingerka spustila predaj bytov už v apríli minulého roka. Celkovo bolo v ponuke 380 dvoj- až štvorizbových bytov s výmerami od 50 do 150 štvorcových metrov. Ceny sa pohybovali od 2 200 po 3 200 eur za štvorcový meter, byty tak stáli od 134-tisíc do 667-tisíc eur. V cene je štandard bytu aj pivnica, parkovacie miesto v garáži stojí 21 600 eur, vonku 13 200 eur. Aktuálne je podľa informácií developera predaných viac ako 65 percent, teda okolo 250 bytov.
JTRE kúpil pozemky s rozlohou zhruba 1,5 hektára na jeseň 2015. Ide o časť územia bývalej chemickej továrne Gumon, kde v minulosti trojica investorov plánovala rozsiahlu výstavbu vrátane 45-podlažnej veže. Mali tu vzniknúť byty, kancelárie, obchody aj veľký hotel.
Začiatok výstavby developer pôvodne plánoval koncom minulého roka s dokončením na prelome rokov 2019 a 2020. Územné konanie sa však pre pripomienky natiahlo. Celková investícia dosiahne sumu 84 miliónov eur.
História miesta
Klingerku, továreň na výrobu ľanového, konopného a jutového tovaru, založil v roku 1888 rakúsky podnikateľ Henrich Klinger. Vyrábali sa v nej tapety, koženka, voskové plátno či nepremokavé vrecia. Súčasťou továrne na spracovanie juty bola farbiareň a budova, v ktorej sa vykonávala impregnácia a leštenie materiálu.
V roku 1897 rozšírila Klingerka výrobu o plachtovinu, vojenský výstroj, kožené a stanové plátna, hadice, impregnované látky a rôzne prípravné látky pre továrne na obuv a textil. Kvalita ich výrobkov bola vynikajúca, o čom svedčia viaceré ocenenia, ktoré si priniesli predstavitelia fabriky z rôznych výstav.
Koncom 19. storočia, v období rozvoja priemyslu v Bratislave, začali fabriky riešiť aj otázku bývania zamestnancov. Zamestnanci textilnej továrne Klingerka mohli využiť ubytovanie v bytových domoch postavených v roku 1894 na Pláteníckej, Súkeníckej a Valchárskej ulici. Z bytových a rodinných domov vznikol uzavretý priestor so zeleňou.
Pracovníci továrne mohli zeleň v tejto štvrti nazývanej Klingerova kolónia využívať aj na záhradky. Byty zamestnancov pozostávali z predsiene, toalety, kuchyne a izby. Väčšinou boli bez kúpeľne, pretože sa pracovníci sprchovali vo fabrike. Okrem týchto domov patrili do kolónie aj rodinné domčeky na Alešovej, Čipkárskej a Gusevovej ulici, ktoré sa tu nachádzajú aj dnes.
