Zvonka púta pozornosť sklenou časťou fasády, ktorá sa mení so svetelnými podmienkami. Raz pripomína šódži, tradičné japonské priesvitné, tu neprirodzene zväčšené posuvné dvere.
Keď na ňu dopadá predpoludňajšie slnko, hrá jemnými reflexmi, akoby vodopádom. Miestami zas ňou z vnútrajška presvitajú stromy, čo britský mesačník Architectural Review inšpirovalo k charakteristike „kaleidoskop zelene“.
Dom z optického skla v Hirošime Zdroj: Koji Fuji / Nacasa & Partners
Sklený štvorec s hranou 8,6 metra spočíva na drevenej podnoži, za ktorou sa skrýva garáž. Lavice, časti pohovky, nášľapné dosky schodiska, obloženie odkladacích priestorov v jedálni, dvere a takmer celá kúpeľňa z totožného svetlého dreva oživujú minimalistický interiér v sivej.
Sklenú stenu zostavili z okolo šesťtisíc blokov optického borokremičitého, vysoko transparentného skla (50 × 235 × 50 mm) používaného na objektívy. Do komplikovanej výroby pri pomalom chladení zasiahli architekti požiadavkou zdrsnenia, mikroskopických nepravidelností povrchu na vytváranie optických efektov.
Dom z optického skla v Hirošime Zdroj: Koji Fuji / Nacasa & Partners
Dom z optického skla v Hirošime Zdroj: Koji Fuji / Nacasa & Partners
Sklená trinásťtonová stena, hrubá len päťdesiat milimetrov, nemohla byť samonosná. Fixovali ju nenápadnou mriežkou z nehrdzavejúcej ocele.
Do dvoch otvorov v blokoch vsunuli 75 zvislých tyčí zavesených na tenkom nosníku z predpätého betónu. Každý druhý rad blokov podopiera vodorovná štvormilimetrová lišta upevnená na tyče svorkami.
Dom z optického skla v Hirošime Zdroj: Koji Fuji / Nacasa & Partners
Rušná premávka sa cez filter steny zobrazuje v hlavnej miestnosti v zvláštnej štylizácii (pozrite si video) a, ako to vyjadril Architectural Review, „akoby v nemom filme“. Ruch ulice nepočuť, udržiava sa s ňou len vizuálny kontakt. Miesto áut a električiek počuť vietor, šum dažďa a stromov, ako si majitelia, manželský pár štyridsiatnikov s dvoma deťmi, želali.
Dom z optického skla v Hirošime Zdroj: Koji Fuji / Nacasa & Partners
Efekt prírodného prostredia dosiahli projektanti z Hiroshi Nakamura & NAP riešením záhrady, ktorá zaberá celú šírku prednej časti oboch poschodí, jednej zo štyroch vnútorných záhrad v dome. Nadviazali na tradičný dlhý dom nagaja s prednou a zadnou záhradou, v akom bývali v období Edo (1603 – 1867) nižšie postavení samuraji.
Dom z optického skla v Hirošime Zdroj: Koji Fuji / Nacasa & Partners
Do vstupného priestoru dopadá filtrované svetlo cez sklenené dno plytkej nádrže. Presvitajú ním aj tiene korún stromov. Tečúca voda aktivuje zvonkohru, ktorá v Japoncovi evokuje veterné zvončeky furim v starých domoch.
V takzvanej Vodnej záhrade vysadili jaseň, cezmínu a japonský javor (Javor dlaňolistý), podľa ktorého dostala druhé pomenovanie. Okrem zmien svetla v dome registrujú vďaka všadeprítomným rastlinám aj zmeny ročných období.
Analogické dvojaké názvy majú aj tri menšie záhrady na opačnej, západnej strane domu. Netvoria súčasť izieb, a tak na rozdiel od prednej záhrady sú celkom otvorené, bez sklenej strechy.
Dom z optického skla v Hirošime Zdroj: Koji Fuji / Nacasa & Partners
Dom z optického skla v Hirošime Zdroj: Koji Fuji / Nacasa & Partners
Niektorú zo záhrad vidieť z každého obytného priestoru. Japonskú záhradu medzi miestnosťou pre hobby a Japonskou izbou s tatami nazvali tiež podľa Stewardie jednobratrej. Z kuchyne na prvom poschodí sa vchádza cez zasúvaciu sklenenú stenu do Brečtanovej záhrady. Na druhom podlaží, ktoré zaberajú tri spálne, je Kúpeľňová resp. Olivová záhrada.
Dom z optického skla v Hirošime Zdroj: Koji Fuji / Nacasa & Partners
Obývacia izba, hlavný priestor domu s výmerou niečo vyše stosedemdesiat štvorcových metrov, plynulo prechádza jednotnou podlahou do záhrady a jedným stupňom do jedálne a kuchyne. Látkový ultraľahký záves z kombinácie kovu, polyesterových a prírodných vlákien odráža slnečné lúče.
Dom z optického skla v Hirošime Zdroj: Koji Fuji / Nacasa & Partners
Záves rozhýbaný pohybom vzduchu medzi prednou a zadnou záhradou dotvára ilúziu prírody v centre mesta. Od schodiska oddeľuje obývaciu izbu ďalšia stena z optického skla.
Pred založením ateliéru v roku 2002 pracoval Hiroshi Nakamura u Kenga Kumu. Uznanie mu priniesla hneď prvá samostatná realizácia, fasáda butiku Lanvin (2004) na tokijskej Ginze, ktorú oživil tromi tisícmi akrylových valcov (pozrite si foto).
