Hypotéky zdražujú aj počas jesenných akcií. Pád cien bytov prinesie už na budúci rok recesia

Posledných dvanásť rokov sa jesenné akcie bánk niesli väčšinou v znamení zlacňovania hypoték. Stáli za tým najmä tieto dva dôvody. Európska centrálna banka znižovaním základnej úrokovej sadzby výrazne okresala zisk z jednej predanej hypotéky. Hrozbu vysokých strát domáce finančné domy úspešne odrazili požičiavaním peňazí čoraz väčšiemu množstvu klientov. Vďaka tomu slovenské hypotéky ešte pred dvoma rokmi patrili k najlacnejším v eurozóne.

Dnes je všetko inak. Slovenské úvery na bývanie sa predávajú za sadzby porovnateľné s priemerom eurozóny. Konkrétne v domácej ekonomike bol v septembri priemerný úrok vo výške 2,49 percenta a eurozóne 2,59 percenta. Spomínané údaje platia pre fixáciu úrokovej sadzby v rozpätí od jedného do piatich rokov. V súčasnosti banky účtujú najnižšiu úrokovú sadzbu Francúzovi a to len vo výške 1,67 percenta. Na opačnom konci rebríčka stojí obyvateľ Lotyšská, ktorému domáce banky v priemer predajú novú hypotéku za sadzbu 8,31 percenta.

Sklamanie jesenných akcií

Na domácom finančnom trhu tohtoročné jesenné akcie priniesli zdražovanie pôžičiek. Najväčšia domáca banka aktuálne (v utorok 22. novembra 2022) zvýšila úrokové sadzby všetkých tipov úverov na bývanie. Napríklad pri ročnej fixácií stúpol úrok z 2,59 na 2,89 percenta, trojročnej z 3,29 na 3,79 percenta a pätnásťročnej zo 4,29 na 4,69 percenta. Slovenskú sporiteľňu v tomto kroku s veľkou pravdepodobnosťou budú nasledovať aj ďalšie finančné domy.

Za zdražovaním opäť stoja dva dôvody. Prvým je zvyšovanie základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá od leta do jesene stúpla z nuly na rovné dve percenta. „Očakávame, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky už v decembri dosiahne 2,5 percenta a následne v roku 2023 prekoná 3 percentnú hranicu. Ako najpravdepodobnejší scenár sa javí postupné zvýšenie na 3,5 percenta, no môže to byť aj o niečo viac,“ hovorí Matej Bašták, analytik Slovenskej sporiteľne.

Druhým dôvodom je nezodpovedné hospodárenie štátu. Banky väčšinou požičiavajú občanom o niečo drahšie ako ich vláde. V prípade celej krajiny je menšie riziko nevrátenia peňazí. Dlhy vytvorené nezodpovednými politikmi sa totiž vždy zaplatia z daní pracujúcich ľudí a podnikateľov. Menšinová koalícia nehospodári dvakrát zodpovedne. Z tohto dôvodu sa slovenské dlhopisy s viac ako desaťročnou splatnosťou predali približne za štvorpercentný úrok. Slovenská sporiteľňa na tento vývoj reagovala zvýšením úrokovej sadzby pri desaťročnej fixácií z 3,89 percenta na 4,29 percenta.

Drahé hypotéky, lacné byty