Podnájom či vlastné bývanie? Hypotéka či cash? Byt či rodinný dom? To sú otázky, ktoré si skôr či neskôr kladú tisíce ľudí. Po skončení školy, svadbe, narodení detí... Apropo, deti. Práve tie bývajú zvyčajne hlavným jazýčkom na váhach pri poslednej otázke.
Po vyriešení prvých dvoch dilem prichádza ďalšia, či ušetrené alebo ešte častejšie požičané peniaze investovať do bývania v bytovom alebo rodinnom dome. V Bratislave, ale aj v ostatných väčších mestách to zvyčajne znamená – ostať bývať v meste alebo sa odsťahovať na vidiek?
Ceny pozemkov a viliek v hlavnom meste si totiž môže dovoliť len úzka skupina kupujúcich. Pri zvažovaní je tak rozhodujúca ochota opustiť Bratislavu.
V jej okolí sa totiž dá kúpiť rodinný dom aj s pozemkom za porovnateľnú, ba zväčša aj nižšiu sumu, akú zaplatí Bratislavčan za byt s porovnateľnou rozlohou.
Ide o rodinu
Dôvody, ktoré rozhodnutie opustiť Bratislavu podporujú, spočívajú najmä v hľadaní príjemnejšieho prostredia pre celú rodinu. Často ide aj o zdravotné dôvody.
Bratislava je navyše pre mnohých svojich obyvateľov príliš rušná a stresujúca, veď mnohí z nich sa do nej prisťahovali z malých miest či dokonca dedín. Objavujú sa však aj riziká.
Azda najvýraznejším je doprava – v súčasnosti trpia rannými zápchami pri vjazde do Bratislavy najmä smery od Záhoria a Šamorína, ale aj od Pezinka a Senca. Na druhej strane sa človek dostane napríklad do Ružinova rýchlejšie z Pezinka a zo Senca, ako napríklad z Lamača alebo Dúbravky.
Týmto smerom výrazne pomohol diaľničný obchvat pri letisku. Podobne pomôže Záhoriu tunel pod Mlynskou dolinou, ktorým by sa malo začať jazdiť od jari budúceho roka.
Ďalším rizikom je čiastočná izolácia od dovtedajšieho spôsobu života, ktorou zvyknú „na vidieku“ trpieť najmä rodení Bratislavčania. Nie každý si dokáže rýchlo vytvoriť dobré susedské vzťahy a nájsť obľúbené miesta.
Väčšinou je to ľahšie v úplne nových lokalitách, kde sú noví všetci, ako pri nasťahovaní sa do existujúcich ulíc, kde starousadlíci prijímajú nových ťažšie. Navzdory rizikám je presun Bratislavčanov z bytov v hlavnom meste do domov v jeho okolí v ostatných rokov veľmi rozšírený.
Po začiatočnom váhaní sa v úvode tohto desaťročia rozbehla aj ponuka celých nových lokalít s desiatkami alebo stovkami pozemkov s pripravenými inžinierskymi sieťami, cestami, často s ponukou výstavby domov na kľúč. Čiastočne išlo o obecné a cirkevné pozemky, ktoré nebolo treba sceľovať, mnohí developeri však prešli tortúrou vyhľadávania a presviedčania malých vlastníkov, aby vytvorili väčší celok.
V súčasnosti je už takýchto ponúk dosť a záujemca si môže vyberať nielen medzi jednotlivými smermi a lokalitami, veľkosťami a typmi pozemku, ale aj medzi tým, či ich vkus ťahá do lokality s tradičnou alebo modernejšou výstavbou.
Na vine je armáda
Okolie Bratislavy je veľmi rôznorodé, preto treba zvážiť odlišnosti každej oblasti. Záhorský smer, teda oblasť pozdĺž diaľnice Bratislava – Malacky – Brno, charakterizuje takmer rovinatý piesočnatý terén. Výnimkou sú Stupava (17 km od BA) a dedinky pod Karpatmi ako Borinka, Lozorno alebo Jabloňové.
Veľkú časť Záhoria pokrývajú vojenské výcvikové priestory, čo brzdí rozvoj developerských projektov. Tento smer od Bratislavy obľubujú najmä pracovníci Volkswagenu a jeho dodávateľov, pretože tento priemysel sa sústreďuje hlavne na severozápad od Bratislavy.
Výhodou Záhoria sú lacnejšie pozemky a domy ako v prípade druhej strany Karpát – okolia Pezinka. V porovnaní s Podunajskou nížinou je tu zasa lákavá blízkosť vŕškov.
Nevýhodou môže byť trochu špecifická mentalita miestneho obyvateľstva, slabšie rozvinutá nákupná infraštruktúra a horšie dopravné spojenie smerom na zvyšok Slovenska – treba absolvovať alebo prejazd Bratislavou, alebo Pezinskú Babu. Na druhej strane do Prahy sa odtiaľto dá dostať o niečo rýchlejšie.
Väčšie developerské projekty zatiaľ v tejto časti veľkej Bratislavy chýbajú. Menšie lokality sa v minulosti zastavali v Stupave, Lozorne, Borinke, v súčasnosti sa predávajú alebo pripravujú najmä v Marianke, Stupave, Jabloňovom, viaceré v Malackách (45 km od BA).
Ceny menších pozemkov s inžinierskymi sieťami sa pohybujú od tisícpäťsto korún za štvorcový meter pozemku v Jabloňovom do takmer dvojnásobku v Stupave.
Vínnou cestou
Smer popri úpätí Malých Karpát na Pezinok a Modru je najobľúbenejší, a preto logicky aj najdrahší. Môže za to atraktívna prírodná scenéria, vinohradnícky ráz a tiež mestský charakter centier – najmä okresného mesta Pezinok (20 km od BA) s dobrou infraštruktúrou bánk a služieb či rozvinutým školstvom. V tejto oblasti však donedávna vládol nedostatok väčších pozemkov na výstavbu rodinných domov, menšie developerské projekty sa uskutočnili iba v Limbachu a Pezinku. To vytlačilo ceny pozemkov do výšky.
V posledných troch rokoch sa situácia výrazne zlepšila, nové pozemky sa rozpredali vo Viničnom, Vinosadoch, v Jablonci, Pezinku, Limbachu, nová výstavba sa rozbieha vo Svätom Jure a v Modre, významným projektom je predaj 150 pozemkov pre rodinné domy v lokalite Dubový vŕšok v Pezinku.
Výhodou tejto lokality je dobré dopravné spojenie vďaka štvorprúdovej komunikácii medzi Račou a Pezinkom, horšie sú každodenné ranné a podvečerné zápchy pri prejazde Pezinkom. V posledných rokoch sa výstavbou troch nákupných centier výrazne zlepšila obchodná infraštruktúra v Pezinku.
Problémy s pripojením na kanalizáciu by sa mali v budúcom roku vyriešiť výstavbou spoločného podkarpatského zberača, ktorý vyústi do čistiacej stanice odpadových vôd v bratislavskej Vrakuni.
Nevýhodou je slabší výber pozemkov a ich vyššia cena. Ceny pozemkov sa v Pezinku pohybujú od 2 500 do 3 500 Sk, v Modre o niečo menej, vo Svätom Jure je to zhruba 4 000 Sk/m2.
Po diaľnici
Severovýchodný smer pozdĺž diaľnice Bratislava – Senec – Trnava je takmer rovinatý. Táto časť Bratislavy sa prudko rozvíja.
V minulosti sa tu veľa stavalo najmä v Ivanke pri Dunaji a Zálesí, ako aj v lokalite Čierna Voda, ktorá susedí s bratislavskou mestskou časťou Vajnory. Táto lokalita bola azda prvou lastovičkou, ktorá podnietila záujem Bratislavčanov o bývanie za humnami hlavného mesta.
Hoci ide skôr o „ľahšiu verziu vidieka“ – možno sa sem dostať mestskou hromadnou dopravou a od centra Bratislavy je vzdialená len zhruba desať kilometrov. V Čiernej Vode odvtedy vyrástli stovky domov a rastú ďalšie. Najnovší projekt ponúka 86 nových pozemkov.
Veľa sa stavia aj v Bernolákove (60 nových domov), Novej Dedinke, Tomášove, Chorvátskom Grobe. Ceny sa pohybujú od 1 700 do tritisíc korún za štvorcový meter.
Trochu bokom od masovej výstavby zatiaľ ostáva okresné mesto Senec (30 km od Bratislavy), kde sa rozširuje skôr ponuka bytov. Výhodou tejto lokality je pomerne široká ponuka a výborné dopravné spojenie s Bratislavou a najmä letiskom vďaka diaľnici.
Obchodná infraštruktúra je dobre rozvinutá predovšetkým v blízkosti Bratislavy a v Senci. Veľkou výhodou je množstvo rekreačných a oddychových možností – aquapark v Senci, cykloturistika a podobne. Nevýhodou je rovinatý ráz krajiny najmä na východ od diaľnice a v porovnaní so smerom na Šamorín aj vyššie ceny.
Na Šamorín!
Východná časť veľkej Bratislavy, v reči občanov hlavného mesta nazývaná „Maďare“, sa rozprestiera po oboch stranách cesty Bratislava – Šamorín – Dunajská Streda. Ide o najrýchlejšie rastúcu oblasť, pokiaľ ide o výstavbu nových domov.
Dôvodom je najmä to, že je najlacnejšia, na druhej strane je tu však aj najširšia ponuka. Množstvo polí v okolí Rovinky, Dunajskej Lužnej, Šamorína (23 km od Bratislavy) a Miloslavova sa v posledných rokoch premenilo na stavebné pozemky.
V niektorých dedinách ako Kalinkovo, Studené, Hviezdoslavov alebo Kvetoslavov vznikli celé nové štvrte z rodinných domov. Ďalšie rastú a výstavba sa posúva aj do ďalších dedín, ako je napríklad Oľdza (30 km od Bratislavy). Ceny v tejto oblasti sa zväčša pohybujú medzi jedným a dvoma tisícmi korún za „štvorec“.
Výhodou tejto oblasti je veľká a rôznorodá ponuka, rýchla výstavba inžinierskych sietí, dobrá obchodná a rekreačná infraštruktúra, v Šamoríne aj dobrá ponuka služieb a rozvinutejšie školstvo. Slabšie dopravné napojenie by sa malo zlepšiť výstavbou nultého diaľničného okruhu medzi areálom Slovnaftu a Rovinkou.
Nevýhodou je aj horšie životné prostredie pre blízkosť rafinérie, menej pracovných príležitostí v okolí a celkovo výrazne vidiecky ráz krajiny. Niektorým záujemcom prekáža aj citeľnejšia prítomnosť občanov maďarskej národnosti a ich odlišná mentalita.
Táto oblasť je dobre dopravne napojená najmä na východnú časť Bratislavy a Petržalku, uprednostňujú ju preto ľudia, ktorých aktivity prebiehajú v týchto častiach hlavného mesta.
Za hranice
Spomínaným lokalitám začínajú konkurovať aj oblasti za hranicami Slovenska, z ktorých je do centra Bratislavy často bližšie ako z Modry, Malaciek alebo zo Šamorína. Známa je napríklad maďarská Rajka (25 km od Bratislavy) alebo rakúske dedinky Wolfsthal a Kittsee či mestečka Hainburg (10 až 20 km). Nebude to trvať dlho a hraničné kontroly medzi oboma krajinami budú minulosť, čo dopravu medzi nimi a Bratislavou výrazne zjednoduší a urýchli.
V týchto oblastiach sa síce zatiaľ nerozbehli väčšie developerské projekty a výstavba sa obmedzuje na individuálne projekty, v najbližšej budúcnosti však možno očakávať, že sa tak stane.
V Maďarsku bude výhodou najmä nižšia cena pozemkov, v Rakúsku zasa jednoduchšie vybavovanie povolení a lepšia infraštruktúra. Záujem o bývanie v Rajke zrejme bude najmä v prípade občanov Bratislavy s maďarským pôvodom, v prípade Rakúska sú zasa horúcimi kandidátmi predovšetkým ľudia, ktorí pracujú vo Viedni.
