Eurovea je krásny projekt. Na pomery západnej Európy pomerne obyčajný, hoci skvele zasadený do prostredia, no na pomery nášho bloku kontinentu výnimočný. Írska developerská skupina Ballymore sledovala svoje okolie, komunikovala s mestom a miestnymi architektmi, nechala si poradiť čo a ako na nábreží Dunaja robiť. A stavala v čase najväčšieho boomu, čiže predaja a prenájmu extrémne drahých bytov, obchodov a kancelárií sa neobávala.
Prišli ťažšie pomery a svet bol v roku 2010 naozaj niekde inde, ako hlásali reklamy developera niekoľko rokov vopred. Len takmer nikto nepočítal, že bude tam, kde bol, teda uprostred ekonomickej recesie. To Euroveu ovplyvnilo a viaceré dobré riešenia museli meniť napokon na odlišnejšie. Napríklad sa to dotklo druhej etapy smerom bližšie k mostu Apollo, kde dnes namiesto vežiakov a hodnotnej architektúry vyrástla len burina. O tom ale neskôr v texte.
Nábrežný projekt ako celok má jedinú konkurenciu proti prúdu Dunaja – v nablýskanom a okázalom River Parku developerskej skupiny J&T Real Estate. Kým domáca finančná skupina v podstate od začiatku vzbudzovala medzi obyvateľmi Bratislavy obavy o podobu nábrežia a podnecovala protesty, Eurovea mala len minimum neprajníkov.
Rande s realitou
Práve čítate - Eurovea - zvonku krásna, vnútri akoby zhasla (pohľad redakcie)
Prepnite na - Eurovea - prestížna klietka (pohľad odborníka)
Prepnite na - Fotogaléria z bytov v Eurovei
Prečítajte si aj Rande s realitou v River Parku
Možno len špekulovať prečo, no zrejme išlo o kombináciu mnohých faktorov. Íri na Slovensku nemali vybudované zatiaľ žiadne meno, od začiatku deklarovali ochotu dohodnúť sa a rozprávať o svojich zámeroch. Aj to, čo nakreslili, akoby lepšie zodpovedalo mierke lokality a rešpektovalo ju. Nemám rád slovo genius loci kvôli jeho znásilňovaniu dnešným marketingom, ale Eurovea duch miesta skutočne má. Aj obyvatelia ju vnímajú pozitívne.
Slovenské prekvapenie
Aj preto, lebo kvôli veľkému obchodnému centru, reštauráciám, kinám a promenáde miesto hojne navštevujú. Keď sa ale téma otočí na bývanie v komplexe, okrem prívlastkov „drahé“ sa často hovorí „to by som nechcel“. Snáď za tým tentoraz nie len typické slovenské frflanie, ale skôr spätosť 235 bytov s obchodmi a neustále rušnou promenádou pozdĺž Dunaja. Stovky korzujúcich vidia do útrob bytov a ich obyvatelia nemajú súkromie. Rodinné bývanie to istotne nie je, no to ani developer nikdy neprezentoval.
Paradoxom je, že kým marketingová komunikácia bytov väčšinu času cielila na cezhraničných návštevníkov, do Eurovey sa nasťahovali domáci. Podľa developera až zhruba 70 percent majiteľov tvoria Bratislavčania a ďalších 20 pochádza z ďalších regiónov Slovenska. No hovoríme tu o majiteľoch – skutoční obyvatelia budú o inom. Množstvo bytov, väčších aj menších, je totiž kúpených na prenájom a výnimkou nie je ani to, že tu niekto vlastní viacero bytov. Malé výmery v kompletne vybavenom centre blízko historického srdca mesta lákajú prenájmy.
Byty sa ani neoznačujú štandardne slovensky ako x-izbové, Ballymore používa západniarske označenie x-spálňové. To znamená, že trojizbový byt je v skutočnosti dvojspálňový. Okrem štandardnej izbovitosti však projekt ponúka aj mnoho netradičných riešení ako je duplex alebo najmenšie štúdio. Duplex, dnes už označený ako mezonet, ostal na našom trhu nepochopený. Prvé podlažie tvorí kuchyňa, obývačka a kúpeľňa, až na druhom je spálňa. Tá je otvorená do priestoru a od spodnej časti nijako stavebne oddelená. Ideálne pre jedného, výnimočne zarábajúceho, cena za 56 m2 totiž začína na 231-tisíc eur s DPH.
V detailoch
Aj ostatné byty sú neštandardné. Najmenšie štúdiá, ktoré majú výklopnú posteľ hneď pri vstupe do bytu sú síce praktické, no spálňa rovno pri chodbe nemusí byť tým pravým. Cena – 36 m2 od 136-tisíc eur. Developer hovorí o anglickom riešení, ktoré má prilákať najmä mladých ľudí. Ďalšími pomerne rozšírenými bytmi sú tie označené ako jedno-, dvoj- a trojspálňové s cenovkami na podobných úrovniach. Tu však už ide o tradičnejšie riešenia vhodné aj pre trvalé bývanie, nielen krátkodobý (niekoľkoročný) prenájom.
Samostatnou kapitolou sú penthousy – mezonety na najvyšších poschodiach. Výmerou, dispozíciou ani cenou nejde o tradičný byt, najkrajšie sú na ňom výhľady do okolia, či už Starého Mesta, na Dunaj alebo aj veľkomestský výhľad do prístavu. Ten však niekedy zrejme padne za obeť výstavbe druhej etapy. Čo nám na mezonetoch vadilo boli až príliš členité a ťažko zariaditeľné dispozície, jeden z bytov s výmerou vysoko nad 100 m2 mal napríklad schody umiestnené rovno uprostred malej vstupnej haly, čo má ďaleko od útulnosti. Na prízemí mezonetu úplne chýbal pocit veľkorysého priestoru, naopak hore ho bolo až-až. Byty majú všeobecne čudné detaily. Nekonečné kúty a zákutia v nich pôsobia mätúco a zložito.
Toľko obávaná blízkosť promenády sa skutočne napĺňa. Súkromie vo vnútri bytov je v priamej úmere s množstvom a hrúbkou žalúzií a závesov, ktoré ochránia od pohľadov korzujúcich. V porovnaní s River Parkom je totiž Eurovea skutočne bývaním na promenáde a nie nad ňou. Preto tunajšie priestory nie sú vhodné pre trvalejšie zázemie, ale skôr pre prenájom. To potvrdzujú aj skúsenosti developera – prenajať byt v komplexe nie je najmenší problém, klientmi sú aj zahraniční manažéri.
Stres
Najmä tí, ktorí žijú v neustálom strese. Nervozita je v Eurovei prítomná neustále, najmä kvôli blízkosti obchodného centra a promenády pre stovky návštevníkov. Ani zabuchnutie dverí doma nezabuchne všetky udalosti náročného pracovného dňa a neprinesie pokoj. Jedným z dôvodov je aj vstup do bytov z promenády, teda v peknom počasí uprostred množstva ľudí. Niekomu to bude vyhovovať, inému nie.
Čo nás sklamalo, boli viaceré štandardné a obyčajné riešenia. Na chodbách si treba manuálne rozsvecovať svetlo, ktoré po chvíli zhasne. Vypínače v bytoch sú síce pekné, no hlučné. A v porovnaní s River Parkom veľmi obyčajné, hoci v projekte proti prúdu Dunaja pripomínali skôr ovládací panel rakety. Na niektorých chodbách, kde je doslova len pár bytov, sú aj tieto vchodovými dverami natlačené na sebe. Stropy na chodbách nie sú na pohľad kvalitne dotiahnuté, pohľad odborníka prináša ďalšie nedostatky.
Na druhej strane, zrkadlá v kúpeľniach tých najväčších bytov (ak sú zariadené developerom) majú špeciálny mechanizmus odhmlievania ako v aute. Mezonety majú zástrčky vyvedené z podlahy, kde sa dajú vždy zaklapnúť a nekazia pohľad. Takisto dvere na schodištia sú z masívneho dreva a pripomínajú vchod do kancelárie niekoho veľmi dôležitého. Aj výťahy (hoci nie vždy stopercentné, čítajte pohľad odborníka) sú kapacitne výrazne naddimenzované a potešia aj upratané smeti v miestnosti v podzemí. Eurovea si ale žiada viac takýchto výnimočných riešení, nielen zopár detailov.
Málo parkovania
Čo vnímame ako veľký nedostatok, je rezidenčné parkovanie. Projekt síce na bratislavské pomery priniesol v globále množstvo parkovacích miest, no pre bývajúcich je ich k dispozícii len približne 230, teda zhruba jedno státie na byt. V cene boli navyše len pri väčších bytoch, najmenšie štúdia ich ani nemali. A hoci spočiatku developer nechcel predávať státia navyše, v najťažšom období na to pristúpil a niektoré po 30-tisíc eur rozpredal. Dnes je teda predaných vyše 70 percent bytov a neostalo už ani jedno voľné parkovacie miesto. Pri takejto cene bytov a cieľovej skupine nešťastný výsledok.
Byty majú k dispozícii aj pivničné kobky, tie sú vždy pred parkovacím miestom. Pomerne veľký priestor ale zhadzujú mrežami oddelené susedné kobky, čo napriek vyššej kvalite a vzhľadu mreže pripomína tie najhoršie pivnice v novostavbách úplne inej kategórie. Napríklad petržalskej Vienna Gate.
Na čo sa musia ešte obyvatelia okrem problémov s parkovaním pripraviť, sú robotníci dokončujúci holobyty najbližšie roky. Klientela je rôznorodá a veľmi náročná, niektorí pracujú aj rok po kúpe bytu. S tým je spojená aj ochrana prízemných chodieb a výťahu pred poškodením, spočívajúca v drevených doskách. Riešenie veľmi ústretové, no nepríjemná vyhliadka bývania niekoľkých mesiacov alebo rokov na stavenisku.
Byť na dohľad
Tak ako je Eurovea zvonka krásna, vnútri rezidenčnej časti sa nám zdá, že očakávania zhasli. Čudne riešené priestory, investičné kúpy na prenájom, všetok stres v okolí, to sú faktory, ktoré pohode pri bývaní nesvedčia. Nepáčilo sa ani málo výnimočných riešení, ktoré sme tu očakávali. No možno je to práve chyba prehnaných očakávaní, i keď projekt tejto kategórie žiada ešte viac. (Ne)doladením maličkostí zaostáva za projektom Parkville na Kolibe.
Takto naše (možno prehnané) očakávania Eurovea trochu sklamala. Na jednej strane príjemná architektúra a komorný dojem interiérov, ktoré sa nesnažia hrať na niečo okázalé a gýčové. Nehovoria: „aha, ja mám peniaze“, ako mnohé iné projekty tejto cenovej kategórie. To, čo však developer dokázal so žijúcou promenádou a námestím, už nedokázal s rezidenčnou časťou. Projekt je vysoko nad štandardnými slovenskými obytnými komplexmi, no chýba iskra. Eurovea by si zaslúžila viac.
Rande s realitou
Práve čítate - Eurovea - zvonku krásna, vnútri akoby zhasla (pohľad redakcie)
Prepnite na - Eurovea - prestížna klietka (pohľad odborníka)
Prepnite na - Fotogaléria z bytov v Eurovei
Prečítajte si aj Rande s realitou v River Parku
Čo ďalej?
Eurovea II ako pokračovanie komplexu malo ležať na prázdnom pozemku medzi prvou fázou a mostom Apollo. Developer tu plánoval postaviť kancelárske a obytné vežiaky za niekoľko sto miliónov eur, pričom sa hovorilo aj o maximálnej výške 40 podlaží.
Práce na pozemku sa však stále nezačali a odhadovať štart výstavby je momentálne nemožné, pretože všetko závisí od situácie na trhu a toho, ako sa bude dariť voľným priestorom v rámci dokončenej prvej fázy. Nejasný je aj osud zrekonštruovaného Skladu číslo 7, kde sa ešte za predošlého vedenia bratislavského magistrátu uvažovalo o kultúrnom stánku. Napokon však z toho zišlo a historický objekt stojí nevyužívaný.
Prečítajte si všetky články Rande s realitou aj to, ako hodnotíme na tomto mieste.
