„S myšlienkou sme začali v roku 2010, keď sme v novinách videli inzerát, že byty sú tu na predaj za jedno euro. Nebolo to práve najžiadanejšie miesto na život. No premýšľali sme, že možno potrebuje len trochu pozdvihnúť," hovoria iniciátori projektu a zástupcovia vlastníkov bytov Martijn Blom a Hella Hendriks.
Modernistická stavba patrila v okolí medzi posledné zachované budovy v charakteristickom pôdorysnom tvare šesťuholníka. Sídlisko postavili v 60. rokov minulého storočia a väčšina bytových domov bola pre zastaranosť a možno i radikálnosť nahradená novou zástavbou. Podobný osud mal čakať aj ocenený panelák. Autori projektu bytový dom teda doslova zachránili pred zbúraním.
Víťaz európskej ceny za architektúru Mies van der Rohe Award 2017 Zdroj: Mies van der Rohe Award/Marcel van der Brug
Víťaz európskej ceny za architektúru - modernistický dom v Amsterdame so šesťuholníkovým pôdorysom Zdroj: Mies van der Rohe Award
Podľa stratégie, ktorú architekti NL architects a XVW architectuur pri obnove zvolili, zachovali kostru budovy, opravili technologické vybavenie, výťah, rozvody, spoločné pavlače, no byty naschvál nedokončili. Ostali bez zariadenia, kuchyne či kúpeľne. Minimalizovali sa tak vstupné náklady stavebníka a byty si podľa svojich predstáv mali dokončiť až noví nájomníci.
Konštrukcia panelového bytového domu dovoľovala prácu s modulmi, takže byty bolo možné vertikálne aj horizontálne prepájať. Niektorí obyvatelia vlastnia napríklad v bytovom dome až niekoľko jednotiek - pospájaných do tvaru T.
Práve repetícia, finančná úspornosť a uniformnosť panelovej výstavby bola pri tomto projekte využitá ako cnosť. Architekti sa pri obnove nesnažili budovu „humanizovať“ nátermi, ale zužitkovať jej konštrukčný a estetický potenciál - to, čo už na mieste bolo.
Práve preto si dali prácu s opieskovaním plôch z pohľadového betónu, ktorý je podľa autorov takmer rovnako hodnotný ako travertín. Odhaliť betónovú bytovku v plnej kráse pomohlo aj odstránenie prístavieb, napríklad konštrukcie výťahovej šachty, ktorá na budovu pribudla v 80. rokoch. „Pomohlo to znova ukázať krásnu horizontalitu budovy,“ hovorí jeden z architektov obnovy Kamiel Klaasse. Výťah umiestnili do vnútra dispozície.
Situáciu dobre známu z našich sídlisk, mŕtve prízemie slúžiace len pre pivnice a kočíkareň, vyriešili architekti s ohľadom na sociálne pôsobenie bytového domu. Odkladacie priestory umiestnili radšej na jednotlivých poschodiach a prízemie prenechali dnes žiadaným bytom s terasami. Pre lepšiu prepojenosť pridali v prízemí pár peších prechodov štedrých rozmerov.
Inovatívnosť riešenia v kontexte nedostatku dostupného bývania ocenila aj porota súťaže. Obnova domu Kleiburg experimentuje s typológiami z minulosti, ktoré stále dokážu zodpovedať spoločenským zmenám v 21. storočí a poskytujú ekonomicky výhodnú alternatívu bývania v meste.
Architekti ukázali železobetón v plnej kráse Zdroj: Mies van der Rohe Award/Stijn Spoelstra
Víťaz európskej ceny za architektúru, panelák so živým parterom Zdroj: Mies van der Rohe Award/Marcel van der Brug
Projekt, ktorý až zarážajúco pripomína niektoré slovenské sídliská, ukazuje, ako jednoducho možno využiť potenciál nášho existujúceho bytového fondu aj tým, že materialitu a architektonický koncept panelákov začneme považovať za práve tú vlastnosť, ktorá ich odlišuje od novej výstavby.