Toto nie sú aktuálne informácie o podaní dane z nehnuteľností. Návod, ako podať daň z nehnuteľností v roku 2010 nájdete tu.
Majitelia, správcovia, nájomcovia alebo užívatelia, ktorí nadobudli minulý rok alebo v predchádzajúcich rokoch pozemky, stavby, byty, rodinné domy či nebytové priestory kúpou, darovaním, dedením, vydražením alebo vybudovaním, sú povinní platiť daň z nehnuteľnosti. Správcom dane sú obce, mestá alebo ich mestské časti, v katastri ktorých sa nehnuteľnosť nachádza, nie daňové úrady.
NAVIGÁCIA V ČLÁNKU
| Kedy podať daňové priznanie| Nové tlačivá | Kedy priznanie netreba podať | Zľavy a zníženie dane | Nové sadzby v eurách | Daň z pozemkov | Daň zo stavieb | Daň z bytov | Platenie dane | Sankcie |
V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nedošlo v dani z nehnuteľnosti k podstatným zmenám, ktoré by menili jej charakter. Výnimkou sú úpravy v zákone, ktoré súvisia so zavedením novej meny. V eurách je už stanovená hodnota sadzby dane zo stavieb, bytov a nebytových priestorov, príplatok za podlažie, výška nevyrubovanej dane, ako aj hodnoty pozemkov.
Posledný deň pre podanie daňového priznania k dani z nehnuteľnosti je podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady 31. január. Keďže v tomto roku pripadá na deň pracovného pokoja, posledný termín sa posúva na najbližší pracovný deň, na 2. februára 2009.
O tom, kedy je treba prvýkrát podať priznanie a zaplatiť daň, rozhoduje stav vlastníctva k nadobudnutej nehnuteľnosti k 1. januáru zdaňovacieho obdobia (2009), ktoré nasleduje po zdaňovacom období (2008), v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti. Daňová povinnosť vzniká dňom zápisu vlastníctva do katastra nehnuteľností, ktorý musí byť vyznačený najneskôr do 31. decembra 2008. Ak sa tak doteraz nestalo, daň platí pôvodný vlastník, resp. nový vlastník daň ešte neplatí, pokiaľ jeho vlastníctvo nepotvrdí kataster.
PRÍKLAD: Ak občan alebo firma nadobudli nehnuteľnosť v období od 2. januára do 31. decembra 2008, daňové priznanie podávajú alebo platia až od 1. januára 2009. Daň za celý rok 2008 platil ešte pôvodný vlastník, predávajúci.
Vlastníci nehnuteľností, ktorí už v predchádzajúcich rokoch podali daňové priznanie, nemusia tak robiť opakovane každý rok. Daňovú povinnosť si splnia, ak po doručení výmeru zaplatia obci či mestu vyrubenú daň.
DÔLEŽITÉ: Fyzická alebo právnická osoba je povinná oznámiť správcovi dane vznik alebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľnosti do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, keď tieto skutočnosti alebo ich zmeny nastali. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti kúpou alebo darovaním rozhoduje deň vkladu do katastra. Pri dedení, dražbe, vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, stavebného povolenia, zmeny užívania stavby, kolaudácia a nájmná zmluva so Slovenským pozemkovým fondom sa vznik daňovej povinnosti viaže k dátumu právoplatnosti príšlušného rozhodnutia.
Tllačivo daňového priznania musí vyplniť a na miestnom úrade podať iba prvý, prípadne nový majiteľ, ktorý nadobudol nehnuteľnosť minulý rok a je jej vlastníkom aj k 1. januáru 2009. Pozor, daňovníci, ktorí nadobudnú nehnuteľnosť vydražením v priebehu roka, musia podať priznanie do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti. Ku správcovi dane sa musia unúvať ale aj tí daňovníci, u ktorých došlo vlani k zmenám, ktoré môžu mať vplyv na vyrubenie dane. Napríklad došlo k predaju, kúpe, dedeniu, bolo vydané stavbné alebo kolaudačné povolenie, alebo sa zmenil účel využívania. V takých prípadoch podávajú priznanie nielen za novonadobudnuté nehnuteľnosti, ale priznať musia všetky pozemky, stavby, byty ktoré vlastnia, hoci za ne v minulosti podávali daňové priznanie.
TIP: 155431>Stiahnite si potrebné tlačivá.
Ak má nehnuteľnosť viacerých spoluvlastníkov možno postupovať dvojakým spôsobom. Buď podá daňové priznanie každý vlastník sám za seba alebo sa spoluvlastníci dohodnú, že priznanie podá len jeden z nich, koho určia. O tom ale musí byť správca dane písomne vopred informovaný, najneskôr do 31. januára.
Článok je súčasťou poradne k dani z nehnuteľností.
Na 155416>tejto stránke nájdete ďalšie otázky a odpovede, sadzby, formuláre, VZN...
Manželia, keď si spoločne zaobstarajú alebo nadobudnú nehnuteľnosť, dohodu nespisujú, ale daňové priznanie za obidvoch podáva jeden z manželov.
V súvislosti s prechodom na euro bude treba podať daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti na nových tlačivách, ktoré vydalo Ministerstvo financií SR v opatrení č. MF/020094/2008-72. V nich daňovník vypíše všetky údaje pre stanovenie daňovej povinnosti v roku 2009 podľa stavu k 1. januáru 2009.
Ak v tomto roku podáva daňovník priznanie za nehnuteľnosť, ku ktorej mu vznikla daňová povinnosť ešte v období od 1. 1. 2005 do 31. 12. 2008, urobí tak ešte na starých tlačivách (opatrenie MF/012116/2004-72). Daň si musí daňovník vypočítať sám na základe údajov, ktoré do daňového priznania uvedie z listu vlastníctva či iných nadobúdacích dokumentov k nehnuteľnosti s vyznačeným dátumom právoplatnosti. Tieto dokumenty odporúčajú správcovia dane – obce a mestá – prikladať ku daňovým priznaniam. Stačí ich fotokópia.
PRÍLOHY PRIZNANÍ: Obce a mestá ako správcovia dane z nehnuteľnosti zvyčajne vyžadujú: kúpno-predajnú zmluvu, list vlastníctva, stavebné povolenie, pri novostavbe kolaudačné rozhodnutie, darovaciu zmluvu a iné ďalšie doklady, ktoré preukazujú nadobudnutie nehnuteľnosti.
Tlačivá daňových priznaní spolu s prílohami možno doručiť správcovi dane osobne alebo poštou. Daňovník ich vyplní ich toľko, koľko nehnuteľností v rôznych katastrálnych územiach Slovenska vlastní.
Nové daňové priznanie určite netreba podávať kvôli prechodu na euro. Ani vtedy, ak obec alebo mesto zmenia sadzby dane či podmienky oslobodenia, alebo sa zmení hodnota pôdy alebo pozemku alebo uplynula lehota na oslobodenie od dane.
Od daňových povinností sú zo zákona oslobodené nehnuteľnosti, ktoré vlastnia obce, štát, cirkvi, verejné vysoké školy, stredné školy, učilištia či školské zariadenia, Slovenský Červený kríž, zahraničné zastupiteľstvá či veľvyslanectvá, ktoré slúžia na vzdelávanie, vedeckovýskumné účely a náboženské obrady. Môžu to byť napríklad múzeá, galérie, knižnice, amfiteátre a pod.
Daňové priznanie v roku 2009 nebudú podávať tí prví vlastníci bytov od obce, ktorí požiadali o 5-ročnú lehotu na oslobodenie od dane a podali daňové priznanie hneď po nadobudnutí. Oslobodenie od dane z nehnuteľností sa končí u tých prvých vlastníkov bytov, ktorí nadobudli byt v roku 2003, v roku 2004 podali daňové priznanie k dani z nehnuteľností a 5-ročná lehota na oslobodenie od dane im plynula v období rokov 2004-2008, t. j. 31. decembra 2008.
Okrem toho obec môže sama určiť vo všeobecne záväznom nariadení (VZN) – aj nad rámec zákona - , aké stavby sú oslobodené od dane z bytov a stavieb, a pri ktorých pozemkoch, stavbách, bytoch a nebytových priestoroch daň znižuje. Takisto môže vymediť skupinu osôb a právnických osôb, ktoré budú mať na oslobodenie a zľavy nárok. Nárok na zľavy na dani alebo dokonca na oslobodenie môžu mať občania, ktorí sa dožili veku 62 rokov k 1. januáru 2009, pričom samospráva môže túto vekovú hranicu aj posunúť. Môže ísť aj o občanov v hmotnej núdzi, ťažko zdravotne postihnutých a bezvládnych občanov.
Podmienkou pritom je, že pozemky slúžia pre ich potrebu a stavby (rodinný dom, garáž) a byty na trvalé bývanie týchto osôb. Prehlásenie na uplatnenie zníženia dane z nehnuteľností (ak nebolo doteraz nikdy podané) treba doručiť do 31. januára 2009, inak nárok naň zaniká. Na jednu nehnuteľnosť môže daňovník požadovať len jedno zníženie dane, ktoré je pre neho najvýhodnejšie.
TIP: Nepriehliadnite 155431>všeobecne záväzné nariadenia krajských miest o miestnej dani.
Napríklad v Bratislave a Trenčíne majú občania starší ako 70 rokov nárok na 50-percentnú zľavu z dane z pozemkov, stavieb a bytov, v Košiciach je to len 30 percent. Banskobystrická samospráva poskytuje zľavy už pri dovŕšení veku 62 rokov.
Ročné sadzby dane z pozemkov, stavieb, bytov a nebytových priestorov sa pre zdaňovacie obdobie roka 2009 nemenili. Zostávajú na rovnakej úrovni ako vlani s tým rozdielom, že sadzba za meter štvorcový zastavanej alebo podlahovej plochy bola prepočítaná na eurá.
Ročné sadzby určuje zákon o miestnych daniach alebo správca dane vo VZN za každý aj začatý meter štvorcový plochy. Ak obec alebo mesto nevydalo nové VZN a teda nemenilo sadzby účinné od roku 2008, mohlo vydať dodatok k nemu, kde sú doterajšie sumy a sadzby v korunách prepočítané na eurá.
Sú však aj samosprávy, ktoré aj naďalej vo svojom VZN uvádzajú sadzby naďalej v korunách. Legislatíva im to umožňuje. Sťaženú situáciu má ale daňovník, ktorý musí podať daňové priznanie a sadzby dane zo stavieb, príplatku za podlažie, za byt a nebytový priestor – s výnimkou hodnoty pozemku, ktoré uvádza v eurách príloha zákona – a tieto sadzby prepočítať konverzným kurzom a zaokrúhliť na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol.
Predmetom dane z pozemkov je orná pôda, vinice, ovocné sady, trvalé trávnaté porasty, záhrady, lesné pozemky, rybníky s chovom rýb, zastavané plochy a nádvoria (nie stavbami, ktoré sú predmetom dane zo stavieb a bytov), stavebné pozemky (po vydaní stavebného povolenia) a ostatné plochy.
Daň z pozemkov môže platiť aj jeho nájomca. Podmienkou je, že nájomný vzťah trvá alebo má trvať viac ako 5 rokov a tento vzťah je zapísaný v katastri nehnuteľností. V opačnom prípade daň platia vlasntíci pozemkov zapísaní v katastri nehnuteľností.
Ročná sadzba dane z pozemkov predstavuje 0,25 % zo základu dane. Základom sa rozumie hodnota pozemku bez porastov. Tá sa určí vynásobením výmeru pozemku v m2 s hodnotou pôdy za 1 m2, ktorá je uvedená v prílohách zákona. Hodnoty sú tu už uvedené v eurách.
V závislosti od miestnych podmienok môže obec ročnú sadzbu zvýšiť alebo znížiť – vždy len s platnosťou od 1. januára. Takisto môže pre každý druh pozemku alebo pre jednotlivé katastrálne územia určiť inú sadzbu. Podmienkou ale je, že ročná sadzba nesmie presiahnuť 20-násobok najnižšej ročnej sadzby z pozemkov určenej správcom dane vo VZN.
Do dane z pozemkov nepatria tie pozemky, ktoré majú čiastočne zastavané plochy a nádvoria. Ani pozemky, na ktorých je vybudovaná stavba, ktorá sa zdaňuje daňou zo stavieb. Plocha, ktorá je zastavaná stavbou sa odpočíta od celkovej výmery pozemku uvedenej na liste vlastníctva. Predmetom dane bude vzniknutý rozdiel.
PRÍKLAD: Pozemok má podľa listu vlastníctva rozhlohu 500 m2, na ktorej je postavený rodinný dom so zastavanou plochou 100 m2. Zdaňovať sa bude pozemok o rozlohe 400 m2. Ak je napríklad hodnota pozemku podľa prílohy č. 2 zákona o miestnych daniach 1,80 €/m2 a ročná sadzba dane za pozemok určená VZN 0,45 %, tak výpočet je nasledovný:
Výmera pozemku (400 m2) x hodnota pôdy či pozemku (1,80) = 720 x ročná sadzba dane (0,45 %) = daň na úhradu 3,24 € .
Daňou zo stavieb sa zdaňujú rekreačné a záhradkárske stavby, skleníky, sklady, samostatne stojace garáže, priemyselné stavby a stavby na podnikanie, skladovanie a administratívu súvisiacu s podnikaním. Stavby musia byť spojené so zemou pevným základom a môžu mať jedno alebo viac nadzemných i podzemných podlaží. Predmetom dane nie sú stavby s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sa zdaňujú daňou z bytov.
Ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 eura (1 Sk) za každý aj začatý meter štvorcový zastavanej plochy. Zastavanou plochou sa pritom rozumie pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti stavby (údaj z listu vlastníctva alebo projektovej dokumentácie) a nie súčet plôch jednotlivých podlaží. Do zastavanej plochy sa nezapočítava prečnievajúca časť strešnej konštrukcie.
TIP: Garáže, ktoré sú súčasťou rodinného domu, alebo sú umiestnené pri rodinnom dome, sa zdaňujú sadzbou dane zo stavby na bývanie.
Obdobne ako pri dani z pozemkov môže obec stanoviť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb i v konkrétnych katastrálnych územiach. Ročná sadzba dane ale nesmie prekročiť 40-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb, ktorá je uvedená vo VZN.
Pri viacpodlažných stavbách môže obec alebo mesto vo VZN určiť príplatok za každé podlažie najviac 0,33 € (10 Sk) okrem prvého nadzemného podlažia. Znamená to, že zdaňuje sa každé ďalšie nadzemné podlažie okrem prvého, ale aj pivnice a iné priestory umiestnené v podzemí. Rozlišuje sa takisto, či podlažie alebo vymedzená časť stavby slúži na podnikanie alebo na bývanie. V takých prípadoch sa daň vypočítava podľa pomerných častí.
Daň zo stavieb sa vypočítava ako súčin výmery zastavanej plochy v m2 a ročnej sadzby dane. Pri viacpodlažnej stavbe sa príplatok za podlažie vynásobí počtom podlaží a súčin sa pripočíta k základnej ročnej sadzbe dane. Tento výsledok sa ešte nakoniec vynásobí zastavanou plochou a výsledkom je daň.
PRÍKLAD: Fyzická osoba kúpila v roku 2008 dvojpodlažný rodinný dom so zastavanou plochou 100 m2. Ročná sadzba dane za stavbu určenú na bývanie podľa VZN predstavuje 0,099 €/m2 a príplatok za jedno podlažie 0,03 €.
Výpočet dane: výmera 100 m2 x [0,099 + (1 x 0,03)] = 12,9 €
Predmetom dane z bytov v bytovom dome sú byty a nebytové priestory. Základom dane je výmera ich podlahovej plochy. Ročná sadzba dane z bytov je 0,033 € za každý aj začatý m2 podlahovej plochy. Sadzba dane za byt nesmie byť nižšia ko 40-násobok najnižšej ročnej sadzby dane (za byty) a za nebytový priestor nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby (za nebytové priestory) podľa VZN.
Ak je súčasťou bytu aj nebytový priestor v bytovom dome (garáž, pivničný priestor), ten sa zarátava. Správcu dane bude zaujímať účel jeho použitia. Podľa toho musí daňovník použiť výšku ročnej sadzby zvlášť na nebytový priestor, ktorý slúži na podnikanie a inú sadzbu, ak sa tam nepodniká. Do podlahovej plochy bytu sa na účely dane z nehnuteľnosti nezarátava balkón alebo lodžia. Predmetom dane nie sú ani spoločné priestory (schodisko, kočikáreň) a ani zastavaná plocha pozemku pod bytovým domom. Ak ale daňovník vlastní aj priľahlý pozemok, musí ho zdaniť daňou z pozemku.
Ak vlastnia byty alebo nebytové priestory v bytovom dome viacerí daňovníci, daň z bytu je povinný podať každý z nich a to podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Zákon ale umožňuje, aby sa spoluvlastníci dohodli, že ich bude zastupovať len jeden z nich o čom musí byť správca dane vopred informovaný. Ostatní spoluvlastníci ručia za daň do výšky svojho podielu na dani.
Daň z bytu sa vypočítava zo základu dane, ktorý sa vynásobí ročnou sadzbou dane.
PRÍKLAD: Fyzická osoba kúpila v r. 2008 v novostavbe byt o rozlohe 110 m2 a garáž v podzemných priestoroch vo výmere 20 m2. Ročná sadzba dane pre byt je 0,232 €/m2 a za nebytový priestor, ktorý neslúži na podnikanie 0,829 €/m2. Výpočet: Daň za byt = 110 x 0,232 = 25,52 €, daň za garáž = 20 x 0,829 = 16,58 €. Daňovník zaplatí daň z nehnuteľností za rok 2009 vo výške 42,10 €.
Na základe podaného daňového priznania každá obec vystaví a doručí platobný výmer do vlastných rúk do 15. mája, ktorý treba zaplatiť do 15 dní od doručenia, t. j. najneskôr do 31. mája 2009. Platobné výmery zasielajú zvyčajne v období apríl – máj. Neurobí tak, ak výška dane neprekročí 3 € (100 Sk) alebo inú sumu, ktorú uvedie vo všeobecnom záväznom nariadení (VZN).
Takisto v právomoci obcí je rozhodnúť o tom, či môžu daňovníci platiť daň v splátkach. Správca dane potom vo VZN stanoví lehoty, zvyčajne štvrťročné ako aj mininálnu výšku splátky v závislosti od daňovej povinnosti.
Napríklad o splátkový kalendár môže požiadať v Bratislave fyzická osoba, ktorej daň prekračuje sumu 66 eur (1 988 Sk), pri právnických osobách je to 666 eur (20 063 Sk). V Novej bani je to takmer o polovicu menej. Daň za nehnuteľnosti v katastri mesta je splatná naraz do sumy 34 eur. Ale daň vyššiu ako 34 eur možno splatiť v dvoch rovnakých splátkach do konca mája a do konca septembra. Daň možno zaplatiť poštovou poukážkou, bezhotovostným prevodom, v hotovosti do pokladne správcu dane max. do výšky 300 € a v niektorých mestách dokonca aj platobnou kartou.
Daňovník, ktorý podá priznanie k dani z nehnuteľnosti neskoro, alebo v lehote do 30 dní neoznámi vznik alebo zánik daňovej povinnosti, môže rátať s pokutou. Fyzická osoba najmenej 6,6 € (200 Sk) a právnická osoba najmenej 66,3 € (2 000 Sk). Takisto ak nie je daň uhradená včas, nastupuje sankčný úrok za každý deň omeškania z dlžnej sumy.
Ilustračné foto - Flickr
