Slovensko má od ekologického zmýšľania stále ďaleko. V prípade úspor energií na bývanie to platí dvojnásobne. Ak sa ekológia týka celoživotnej investície, akou je rodinný dom, tak často jediná „zeleň“ je na tvári potenciálneho klienta. Ten po prvých informáciách na tému zabudne. Príčinou je vyššia cena oproti tradičnému rodinnému domu, náročnosť výstavby, ako aj rozmanitá ponuka a typológia. Budúcnosť to však má zmeniť. Záujemcov o stavbu vlastného domu i väčších developerov k tomu prinúti európska legislatíva.
Problém je v tradícii
Vlani totiž vstúpil do platnosti dokument, podľa ktorého sa v Európskej únii majú od roku 2020 stavať budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Napriek tomu u nás stále prevažuje klasický spôsob výstavby. Na vidieku velí tradícia stavať svojpomocne. Šetrí sa na každej tehle a izolácii. Ekologické domy? To je len „pánske huncútstvo“ za veľa peňazí, traduje sa.
Pravda, sčasti to platí. O ekologické bývanie majú záujem predovšetkým klienti s vyššími príjmami. „Zahraničné skúsenosti hovoria o tom, že pasívne domy sú o osem percent drahšie,“ odhaduje Lorant Krajcsovics z Inštitútu pre energeticky pasívne domy (IEPD). U nás sú cenové rozdiely ešte vyššie, na úrovni 10 až 20 percent. Odhadované ceny pasívneho rodinného domu sa pohybujú od 166- po približne 200-tisíc eur.
Aj keď začiatočné náklady na výstavbu sú oproti bežnému domu vyššie, peniaze sa šetria na energiách. Oproti klasickým rodinným domom môže spotreba klesnúť o 40 až 50 percent. Podľa Bjorna Kierulfa zo spoločnosti Createrra, s.r.o., sa tak celkové mesačné náklady pohybujú medzi 30 až 50 eurami. Napriek tomu to klientov k výstavbe pasívnych domov neláka.
Prvá liga
Od záujmu odrádza nejasnosť pojmov. „Záujemcovia si často zamieňajú energeticky pasívny dom s nízkoenergetickým,“ upozorňuje L. Krajcsovics. Rozdiely sú pritom značné. Energeticky pasívne domy sú špičkou ľadovca a aby toto označenie nehnuteľnosť získala, musí spĺňať viacero podmienok. Základným kritériom je minimálna potreba tepla na vykurovanie domu. Tá nesmie prekročiť 15 kWh/m2 za rok. Merná tepelná strata zasa 10 kWh/m2. Straty pri bežných domoch sú oveľa vyššie. V prípade potreby tepla prekračujú 120 kWh/m2 za rok. Pri starších budovách sa potreba tepla šplhá až k 220 kWh/m2 za rok.
Na prvý vonkajší pohľad sa pasívne domy od bežných nelíšia. Stavba však musí v prvom rade „spolupracovať“ s okolím napríklad v podobe orientácie na svetové strany. Južne sa projektujú miestnosti ako obývacia izba či spálňa. Zároveň majú väčšie presklené plochy, aby sa čo najlepšie využívali slnečné lúče. Miestnosti s menším presklením majú severnú orientáciu. Zohľadňovať by sa mali aj priemerné teploty v lokalitách. Dom je inak prispôsobený na južnom Slovensku, inak na severe. „Na juhu Slovenska musíte rátať s vyšším výkonom pasívneho chladenia ako napríklad na Orave,“ vysvetľuje B. Kierulf.
Dôležitý je aj tvar stavby. Najlepšia je guľa. Ak má byť stavba čo najlacnejšia, využíva sa jednoduché členenie domu. Ďalšou podmienkou je riadené vetranie domu, ktoré eliminuje tepelné straty. Výsledkom je rovnomerne rozložená teplota. Pasívny dom sa tak zaobíde bez klasických radiátorov. Vykuruje sa vzduchom alebo jedným tepelným zdrojom pre celý dom. Možná je aj prítomnosť kozuba, plamene však musia byť schované za sklom.
V informáciách o pasívnych domoch často podľa IEPD dochádza k omylom. Medzi ne patrí napríklad aj predstava, že sa tu nemôžu otvárať okná. Pomer otváraných a zabudovaných okien však závisí od dohody s architektom. Podmienkou je len trojité izolačné zasklenie.
Z čoho sa stavia
Preferovaný stavebný materiál na výstavbu pasívnych domov neexistuje. Využívajú sa aj alternatívne materiály ako slama či hlina, ale ich zastúpenie je minimálne. Stavila na ne napríklad spoločnosť Createrra, ktorá v Senici dokončuje malé sídlo svojej firmy.
Z klasických materiálov majú zastúpenie vápenato-pieskové či pórobetónové tehly. Podľa L. Krajcsovicsa dobre preberajú akumulačnú a statickú funkciu. Na drevo ako dominantný materiál zasa stavia spoločnosť Drevstav Slovakia, spol. s r.o. Takto postavila dva pasívne domy v Čiernej Vode a Bojniciach. Výhodou materiálu je väčšia presnosť pri doliehaní jednotlivých častí a rýchlosť stavby. Na izoláciu sa využíva recyklovaná celulóza. „Častá je i minerálna vata,“ dopĺňa Peter Gregor z Drevstavu Slovakia. V menšej miere sa používa polystyrén.
Prvé pasívne domy sa na Slovensku začali objavovať v roku 2006. Dnes tu pôsobia firmy, ktoré majú za sebou zväčša dva či tri projekty. L. Krajcsovics ich počet odhaduje celkovo na dvanásť, ide len o rodinné domy. Najviac sa ich postavilo na západnom Slovensku, do väčších stavieb sa zatiaľ neodvážil nikto. Tradíciu majú v krajinách ako Nemecko a Rakúsko, kde je ich zastúpenie najvyššie na svete. Bežné sú napríklad aj veľké rezidenčné komplexy.
Patria medzi ne projekty ako viedenský Aspern či dokončený projekt v Innsbrucku s názvom Lodenareal. V zahraničí sa vo veľkej miere stavajú aj administratívne budovy, archívy, športové haly. Dôvodom je podpora výstavby zo strany samospráv. Keďže návratnosť investícií do veľkých projektov sa počíta v dlhých rokoch, developeri sa do nich ani v zahraničí sami nepúšťajú.
Druhá liga
Na Slovensku je trh menej naklonený ekologickým stavbám. Na pasívne rezidenčné projekty chýbajú peniaze, vôľa a nápady. Na získanie skúseností už pritom veľa času neostáva, pretože sa blíži povinnosť stavať s takmer nulovou spotrebou energie – už od roku 2020. Prísnejšie kritériá pri pasívnych domoch sa tak u nás nahrádzajú výstavbou menej náročných – aspoň nízkoenergetických domov.
Základné kritérium potreby tepla je pri nich nižšie ako pri pasívnych domoch. Nesmie však prekročiť 50 kWh/m2 za rok. V porovnaní s pasívnymi domami im chýba riadené vetranie, aj použité materiály môžu byť lacnejšie. Podľa P. Gregora je pomer výstavby nízkoenergetických domov k pasívnym zhruba 10 : 1. „V porovnaní s pasívnymi domami môžu byť náklady na výstavbu približne o sedem percent nižšie,“ zdôvodňuje B. Kierulf.
Nízkoenergetický štandard je oproti pasívnym domom vhodnejšou cestou aj pri rekonštrukciách. Zmeniť staršiu budovu na pasívnu niektorí odborníci odporúčajú menej. Hotová je totiž dispozícia stavby, ktorá nemusí pasívnemu štandardu vyhovovať.
V prípade nových nízkoenergetických budov sa začína u nás prebúdzať najmä komerčný segment. Príkladom je výstavba administratívneho komplexu s názvom BBC 1 Plus v Bratislave. Realizátor projektu, rakúska spoločnosť CA Immo ho predstavuje ako trvalo udržateľnú budovu. Podobný charakter má mať aj kancelársky komplex EcoPoint v Košiciach. Nemecký investor tu chce využiť technológiu aktívneho betónového jadra, ktorá má znížiť náklady na kúrenie a chladenie.
Ekologické technológie sa možno začnú využívať aj pri obchodných centrách, konkrétne v Eco Shopping Parku v Senici. Investor tu chce inštalovať úsporné vykurovanie či využívať dažďovú vodu. Očakáva sa, že podobné objekty by sa v najbližších rokoch mohli na Slovensku objavovať častejšie. O konkrétnych projektoch však zatiaľ nevedno.
Článok vyšiel v prílohe TREND Top v stavebníctve, ktorá je súčasťou aktuálneho vydania TRENDU č. 21.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Ilustračné foto na titulke - Createrra
