Na začiatku bol na internete oznam, že sú na predaj nejaké staršie dunajské plavidlá. Pretože Cyril Šimo má k lodiam blízko a v študentských časoch nejaké plavby absolvoval, išiel si s priateľmi ponuku obzrieť.
Cyril Šimo netušil, že budú také veľké. Išlo o 82-metrové tlačné člny UČ 1 500 s nosnosťou 1 200 ton, odpočívajúce v bratislavskom Zimnom prístave. V minulosti prepravovali po Dunaji ťažké náklady. Na ďalšiu plavbu by už boli neekonomické, no pevný oceľový plášť ukotvený na vhodnom mieste pokojne môže slúžiť ďalej.
Tri roky trvalo, kým sa veci dostali tak ďaleko, že C. Šimo mohol nadviazať kontakt so Slovenskou komorou architektov a ako manažér projektu – v mene súkromného investora Prvej nezávislej – vypísať architektonickú súťaž. Išlo o riešenie obytného, presnejšie apartmánového hausboatu ukotveného pri dunajskom brehu neďaleko mosta Lafranconi.
Medzičasom čln v bratislavskej Lodenici vybavili oceľovým skeletom, ktorý dovolí postaviť na palube dve poschodia. Určil tak súťažiacim architektom aj maximálnu výšku navrhovaného objektu deväť a pol metra. Nič vyššie totiž nepodpláva najnižší bratislavský most.
Obydlie na člne
Hausboat začnú stavať v lodenici už túto jar a na miesto ukotvenia príde po vode. Súťažiaci mali navrhnúť objekt s nadštandardnými apartmánmi rozličných veľkostí s prevádzkami, ktoré obyvateľom i návštevníkom poskytnú rozmanité služby, rozľahlé terasy, fitnes s telocvičňou, bazén, ako aj bar s reštauráciou.
C. Šimo vraví, že na trhu cítiť dopyt aj po tomto type bývania. Príťažlivá téma v nevšednom prírodnom prostredí oslovila až šesťdesiatjeden jednotlivcov a tímov, najmä mladých autorov, dokonca aj z Česka i vzdialenejšieho zahraničia. Návrhov napokon prišlo dvadsaťdeväť.
Ten víťazný od Petra Švorca a Vladimíra Tordu, autorov, ktorí diplom architekta ešte ani nemajú vo vrecku, sa bude iste páčiť mnohým. Usilovali sa vytvoriť čosi ako zelený ostrov, kde by sa ľudia vo voľnom čase mohli viac priblížiť vodnému živlu, mali možnosť vychutnať si jeho bezprostrednú blízkosť a zároveň neboli ďaleko od centra mesta.
V obytnej časti hausboatu sú mezonetové i jednopodlažné apartmány rozličných veľkostí. Hlavná terasa na streche, sčasti zazelenená, sa podľa autorov snaží priviesť prírodu priamo na loď. Nik z hodnotiacich odborníkov na projekte nenašiel zásadné nedostatky.
Luxus ako dobrá investícia
„Podľa doterajších výpočtov cena za štvorcový meter bude približne taká, aká je v súčasnosti v Bratislave pri nadštandardných bytoch – 40- až 60-tisíc korún, presnejšie to budeme vedieť po konkrétnejších kalkuláciách s dodávateľmi,“ vraví C. Šimo.
Už dnes je však jasné, že nádejní klienti neuvažujú iba o romantickom večernom šumení a svetielkovaní hladiny európskeho veľtoku na jemne sa hojdajúcej terase hausboatu, uvažujú o lodnom apartmáne aj ako o investícii vhodnej na budúcu osobnú prezentáciu.
Aspoň pokiaľ ide o ľudí z okruhu úspešných podnikateľov či umeleckých osobností. Namiesto vzdialenej chaty, kam by si mohli pozvať hostí len s istými (prinajmenšom dopravnými) ťažkosťami, radšej by zvolili „chatu na vode“ v centre Bratislavy, ktorá poskytne na také stretnutia originálne prostredie a komfort – od upratovania až po profesionálnu gastronómiu.
Lode slúžili 25 až 30 rokov a zrejme mali dobrú údržbu. Potom desaťročie stáli.
Keď pred rokom jednu z nich vytiahli z vody, lodní experti boli prekvapení, ako málo z oceľového plášťa odbudlo – len asi milimeter.
Zato dunajské kôrovce sa na nehybných lodiach postarali o novú konzerváciu – vytvorili na ich plášťoch takmer betónovú ochrannú vrstvu. Keď nebudú plávať, vydržia ešte pekných pár desaťročí.
Začiatok bývania na vode?
Ak by táto myšlienka mala úspech, mohla by zmeniť na obydlia všetky vyradené plavidlá. Dunajský breh je dlhý a nábrežie s takto obývaným „suterénom“ by určite pôsobilo esteticky z oboch strán rieky.
C. Šimo sa však drží pri zemi. Hausboat musia schváliť aj správcovia toku – Štátna plavebná správa a Vodohospodársky podnik, rokovania s nimi sa ešte neskončili.
Developer sa bude usilovať vo všetkom im vyhovieť, pretože aj on má záujem zabezpečiť ochranu územia a dunajského toku, kde bude hausboat ukotvený.
„Treba myslieť aj na to, že hlavný tok Dunaja nie je ideálny na takéto účely,“ upozorňuje. „Hoci je breh na vybranom mieste najvyšší, rieka na bratislavskom úseku nie je dostatočne široká a oproti iným mestám je aj dosť rýchla.
Skôr by sa dalo uvažovať o Čunove.“ Je to oprašovanie staršej myšlienky profesora Jaromíra Klepocha z vtedajšej žilinskej Vysokej školy dopravnej.
Navrhoval vytvoriť v strede Hrušovskej zdrže na trvanlivých betónových pontónoch dobre vybavený rekreačný ostrov, doplniť výstavbu na brehoch nádrže, oživiť vodu plávajúcim mestečkom a dať rieke šancu, aby sa zmenila na originálne rekreačné zázemie hlavného mesta.
Pri realizácii tejto myšlienky by sa návrhy zo súťaže na hausboat dali vynikajúco využiť. Aj tie, ktoré podľa poroty na dunajský breh v meste nie sú najvhodnejšie.
Služby na takom čunovskom ostrove by museli byť však oveľa rozmanitejšie než na plavidle kúsok od mosta Lafranconi. Skúsenosti, ktoré C. Šimo získa tak, že sa osobne bude starať o potreby budúcej „lodnej komunity“, môžu neskôr dobre poslúžiť aj inde.
- Nie sme bez tradícií
Súčasťou príprav na bratislavský hausboat bol aj zber informácií o zahraničných objektoch. V Európe sa o nich záujemca najviac dozvie v Amsterdame a Londýne, čosi aj vo Viedni. Všetko sú to však malé hausboaty, ako naše rekreačné chaty a chatky. Holanďania nemajú hory, nuž letujú (a poniektorí aj bývajú) na vode v sieti kanálov.
Kto sa domnieva, že Slovensko je celkom bez tradícií, mýli sa. Obydlí tohto typu tu pravdaže nikdy nemohlo byť veľa, lebo rieky stekajúce z hôr nevytvárali pre ne pokojnejšie vodné prostredie. Iba ak niekde na dolných tokoch. No žijú ešte pamätníci niekdajšieho bývania na Váhu v Hlohovci. Osadu plavidiel trvalo zakotvených pri brehu tam bolo v tridsiatych rokoch minulého storočia dobre vidno z vlaku prechádzajúceho po moste.
„Dnes tam už nie sú, ale starý otec nám o nich rozprával a mal aj knihu, kde bolo nábrežie s obytnými člnmi vyobrazené,“ tvrdí mladá Hlohovčanka Andrea Šteisová. Dnes nájdeme čosi podobné len kde-tu na dunajských ramenách. Pravdaže, nejde o celoročné bývanie, ale čosi ako chatky na vode, príbytky rybárov a kajakárov.
