Rast podobný tomu pred krízou a nedostatok ľudských zdrojov. To sú hlavné trendy v stavebníctve v uplynulom roku. Kým však zahraničné prieskumy hovoria o významnom náraste záujmu o zdravie a trvalú udržateľnosť, slovenské prostredie zostáva pomerne konzervatívne, najmä v oblasti rezidenčných projektov.

Pridané metre štvorcové alebo pridaná hodnota?

Ročenka stavebníctva, ktorou koncom roka Štatistický úrad pravidelne mapuje kondíciu sektora potvrdila dlhodobý trend - rastúci apetít vo výstavbe bytových a nebytových stavieb a kolísavý výkon inžinierskych projektov. Bytové budovy majú na stavebnej produkcii tradične najmenší podiel. Novostavby bytových budov však medzi rokmi 2015 až 2017 narástli najvýraznejšie spomedzi všetkých sledovaných typov stavebnej činnosti. Ku kondícii rezidenčnej výstavby jednoznačne prispieva dlhodobý ekonomický rast aj priaznivé úrokové sadzby. Skrátka, je pre koho stavať.

Pretrvávajúci dopyt po bývaní stimuluje ponuku rezidenčného bývania. Oživený konkurenčný boj otvára celému segmentu príležitosti zvýšiť kvalitu projektov. „Za posledných desať rokov sa charakter rezidenčných projektov významne nezmenil. V porovnaní s Českom je ponuka progresívnych projektov u nás zanedbateľná,” hovorí analytik Robert Antl zo spoločnosti Nouvelle, ktorý od roku 2008 pracuje s dátami o rezidenčných projektoch na Slovensku. „Rezidenčnej výstavbe na Slovensku vo všeobecnosti chýba prvok výnimočnosti, využitie potenciálu lokality a progresívnych technológií. Stále staviame viac s dôrazom na kvantitu ako na kvalitu,” dodáva.

Aj na Slovensku však možno nájsť stavby, ktoré svojim obyvateľom neponúkajú len väčšiu metráž bytov, ale zameriavajú sa na zdravé prostredie, úsporu, šetrnosť k životnému prostrediu a susedské vzťahy. Jednou z nich je napríklad Zelené Átrium v Trnave. „Ide o prvý pasívny bytový dom na Slovensku a svojim obyvateľom okrem nízkych prevádzkových nákladov a šetrnosti k životnému prostrediu poskytuje aj výhodu komunitného priestoru,” opisuje projekt Alexander Prizemin, marketingový riaditeľ spoločnosti ISOVER, ktorá bola hlavným partnerom tohto projektu.

Zdravé bývanie ako ho nepoznáme

Pri diskusii o pridaných hodnotách rezidenčných projektov sa na Slovensku začali skloňovať spomínané atribúty zdravia, úspory a šetrnosti k životnému prostrediu len relatívne nedávno. „Verejná diskusia z nášho pohľadu prebieha pomerne intenzívne, na tieto témy sú výborné ohlasy. Otázkou však je, do akej miery si tieto idey osvojili aj developeri. Pri rezidenčných projektoch vidíme veľmi jemný posun smerom k ochrane životného prostredia a podpore komunitného bývania, no z hľadiska zdravia a pohodlia volia investori a developeri najčastejšie konzervatívne riešenia,” hovorí Alexander Prizemin.

Aké sú teda pridané hodnoty top zahraničných rezidenčných projektov?

Čoraz častejšie sa skloňuje zdravé bývanie. Jedným z top trendov pridaných hodnôt rezidenčných projektov v zahraničí sú certifikáty, ktoré hovoria o zdravom prostredí. Certifikácie WELL a Fitwel sa sústreďujú práve na posudzovanie atribútov v rôznych kľúčových oblastiach. Riešia, či je v budove čistá a chutná pitná voda, kvalitu ovzdušia, podporu pohybových aktivít, akustiku a podobne. Donedávna boli tieto certifikáty určené len pre biznis centrá, no dnes má developer k dispozícii certifikát WELL v2, ktorý je už teraz dostupný v pilotnej verzii aj pre rezidenčné projekty. Ide v ňom viac-menej o tie isté atribúty ako pri retailových a kancelárskych budovách - akreditovaní odborníci posudzujú, aká je v projekte kvalita vzduchu, vody, denného aj umelého svetla, ergonómie pohybu, tepelnej pohody, akustického komfortu a kvalita materiálov. Nezabúdajú ani na atribúty na podporu duševného zdravia, komunity či inovácie.

Sme pripravení?

„V budovách trávime až 90 percent času a je dokázané, že priestory, v ktorých sa pohybujeme, majú veľký vplyv na naše zdravie a radosť zo života,” konštatuje Samuel Sůra zo spoločnosti SALVIS, ktorá má akreditáciu na posudzovanie certifikátov WELL a Fitwel na Slovensku. „Zahraničná prax ukazuje, že certifikáty zdravia a blahobytu sa pri kancelárskych budovách oplatili, prieskumy hovoria o vysokom náraste produktivity, nehovoriac o pozitívnom ohlase zamestnancov a celkovom dobrom vplyve na meno značky, ktorá takéto priestory využíva,” dodáva. Samostatnou kapitolou je fakt, že za overenú a fungujúcu pridanú hodnotu je trh ochotný zaplatiť viac. Otázkou zostáva, ako sa s touto výzvou popasujú developeri rezidenčných projektov na Slovensku. „Stavebný trh sa u nás doteraz správa veľmi živelne, ľudia si len pomaly zvykajú na inovácie a v podstate sa učia rozpoznávať kvalitu. Som však presvedčený, že hlad po inovatívnych riešeniach tu je. Máme veľa skúseností v oblasti individuálnej výstavby, kde vidíme veľký záujem nielen o úsporu, ale čoraz viac o komfort, ekológiu, a smart technológie. Ľudia chcú bývať pohodlne, kvalitne a zdravo,” myslí si Alexander Prizemin zo spoločnosti ISOVER.