Pri dispozičnom riešení sa laureáti ceny CE.ZA.AR vybrali rovnakou cestou ako nejedna slovenská domácnosť v uplynulých dvoch desaťročiach. Fenomén spájania miestností je na Slovensku dlhodobo zažitý. Ako si všíma Martin Kilársky v Encyklopédii slovenských panelákov, otvorená kuchyňa bola trendom už pred polstoročím. „V kuchyni je ten naozajstný život, tam sa ľudia stretnú, keď večer prídu domov. Priestor pre kuchyňu s jedálňou sa možno bude ďalej zväčšovať,“ okomentoval ešte v roku 2014 šéfarchitekt ateliéru Compass Juraj Benetin pre denník SME.
Otvorené, spojené miestnosti vracajú kuchyňu do spoločenského stredu bývania. Na dilemu medzi otváraním a zatváraním sa však dá pozrieť aj z inej perspektívy. „To, ako dnes doma trávime čas a aké potreby musí náš osobný priestor pokryť, praje otvoreným dispozíciám. Aby sme si ich však vedeli užiť, je nevyhnutné myslieť aj na komfort – akustický, teplotný, bez nežiaducich pachov aj s dostatkom čerstvého vzduchu,“ upozorňuje Vladimír Balent zo spoločnosti ISOVER. „Komfortný interiér je aj taký, kde si môžem pokojne čítať knihu bez toho, aby mi pritom za hlavou hučal kuchynský mixér. Akustické riešenie dispozície, tak otvorenej ako aj zatvorenej, by malo napríklad zabezpečiť, aby sa určité zvuky nešírili.“
Aby bolo svetlo
Autori víťazného projektu CE.ZA.AR zdôvodňujú otvorenie priestoru najmä svetelnosťou, keďže byt sa nachádza na prízemí, v parteri bytového domu. To je nakoniec dôvod, pre ktorý sa veľa domácností rozhodne „dať stenu preč“. Viac lúmenov sa však dá dosiahnuť aj pri uzavretej dispozícii. V podkrovných bytoch a na najvyšších poschodiach sú riešením napríklad svetlovody – špeciálne rúry so svetelným „komínom“ – tubusom, ktorý privádza denné svetlo zo strechy do interiéru.
Klasické steny môžu nahradiť sklenené. A to dokonca aj v prípade kúpeľní alebo spální. V takom prípade môžu byť na jednej strane nainštalované rolety alebo závesy, ktoré sa požijú v prípade potreby alebo je možné použiť mliečne sklo. Treťou možnosťou je sklobetón, ktorý sa do interiérov vracia aj ako zaujímavý dizajnový prvok. „Všetky tieto spôsoby zaistia viac svetla a miestnosti pritom môžu byť naďalej fyzicky odčlenené, akusticky izolované a umožnia tepelnú a vzduchovú reguláciu prostredia,“ hovorí Vladimír Balent.
Ako sa zavrieť pred hlučným mestom a susedmi
Fyzické oddelenie miestností má svoju logiku kvôli lepšej regulácii. V prípade hluku je táto potreba čoraz akútnejšia. Tým, ako sa mestá zahusťujú, produkujú ľudia čoraz viac decibelov. „Úroveň hluku z exteriéru sa zvýšila signifikantne napríklad kvôli intenzívnejšej cestnej a leteckej doprave,“ upozorňujú odborníci ISOVER v brožúre o akustike. „So zmenami, ktoré súvisia s trávením voľného času (viac televíznych prijímačov, počítačov, zvukových systémov) súvisí aj vyššia hladina hluku, ktorý vzniká vo vnútri budov.“ Steny z materiálov, ktoré majú akusticko-izolačné vlastnosti, dokážu potlačiť hluk z vonkajšieho prostredia aj zvnútra bytu. Mnoho ľudí si však myslí, že im na to stačí akákoľvek priečka a často si pletú tepelno-izolačné vlastnosti s akustickými: „Ak nechcete mať doma len príjemnú teplotu, ale aj ticho, musí sa do konštrukcie aplikovať masívna látka, prípadne opäť systém hmota-pružina-hmota. Efektívna je napríklad tehla-minerálna vlna-tehla,“ povedala pre blog YIT profesorka akustiky z Katedry architektúry Stavebnej fakulty STU Monika Rychtáriková. Rozdiely v hlučnosti medzi materiálmi so zvukovou izoláciou pritom môžu byť v priemere dve až tri percentá.
Teplo a vzduch pod kontrolou
Na to, aká by mala byť optimálna teplota v miestnosti nemajú špecialisti presnú odpoveď. Tím z Britskej kráľovskej spoločnosti pre zdravie, napríklad, prišiel k odporúčaniu, že v interiéri, ktorý je určený na bývanie by teplota nemala klesnúť pod 18 stupňov. Slováci si tepla v byte doprajú výrazne viac, ako je v Európe bežné, a to až o štyri stupne. Na tento fakt upozornil prieskum ista Slovakia, ktorý mapoval spotrebu tepla vo viac ako 110 000 domácnostiach.
Kontrola nad teplotou však má nielen zdravotný, ale aj ekonomický rozmer. V septembri tohto roka oznámilo zdražovanie cien osem teplárenských spoločností na Slovensku a ďalšie avizovali, že sa pridajú. Za zvyšovanie môže najmä znečisťovanie ovzdušia a s tým spojené narastajúce poplatky, ktoré Slovensko platí Európskej únii. Tlak na to, aby sme teplom šetrili je celoeurópsky. Pri uzavretých dispozíciách je, možné udržiavať teplo v dennej časti a chladnejší vzduch v nočnej. V prípade otvorených dispozícií je potrebné zamyslieť sa nad spôsobom vykurovania a chladenia. Moderné technológie umožňujú efektívne riadenie teploty v spojených miestnostiach.
To isté platí o vzduchu a jeho kvalite. „Kvalita interiérového vzduchu je oveľa horšia, než toho vonku,“ uvádza sa v príručke ISOVER o multi-komfortných domoch. Populácia strednej Európy dnes pritom až 90 % času strávi vo vnútri. Vzduch, ktorý dýchame doma je vlhkejší, kontaminovaný škodlivými látkami a nevonia „čerstvo“. V bytoch s kuchyňou, ktorá je spojená s inými miestnosťami je preto dôležité sústrediť sa na odvod pár a pachov, ktoré vznikajú pri varení.
Uzavretý až utesnený
Aj uzatváranie a striktnejšie oddeľovanie miestností má svoju extrémnu podobu. Tou je takzvaná uzavretá architektúra (Closed Architecture). V nej ide o to, aby bol uzavretý priestor absolútne izolovaný od vonkajšieho prostredia a vystačil si iba s energiami, ktoré vyprodukujú jeho obyvatelia a zariadenia vo vnútri. Typickým príkladom je ponorka. Vesmírna agentúra NASA skúma túto architektúru od 90. rokov minulého storočia kvôli výstavbe obytných jednotiek na mimozemských telesách. V týchto konceptoch ide o radikálne uzatváranie miestností pre zaistenie maximálnej ochrany pred vonkajším prostredím. Ukazujú však aj to, akým smerom sa môže uberať dizajn pozemských príbytkov v prípade, že sa klimatické podmienky na Zemi výrazne zhoršia.
Dispozícia pri pohľade „zvonku“
Dá sa teda povedať, aká dispozícia je lepšou voľbou? Komfort a kvalitu bývania neurčuje len dispozícia. Kvalitná vonkajšia konštrukcia dokáže niektoré nevýhody otvorených dispozícii kompenzovať a má rozhodujúci vplyv na výšku nákladov napríklad za vykurovanie – v prípade domov postavených podľa „pasívneho“ štandardu sa môžu úspory vyšplhať na stovky až tisíce eur ročne.
