Trend, keď sa ľudia pre prácu a lepší život sťahovali z dedín do bytov hlavného mesta, nahrádza opačný smer. A naberá na intenzite. Dediny okolo Bratislavy sa rozrástli o nové štvrte. Stavebný ruch neutícha, prvé etapy prijímania mestských prisťahovalcov už majú za sebou. Napríklad v Chorvátskom Grobe za posledných desať rokov pribudlo približne deväťsto domov a stále sa tam stavia a plánuje výstavba.
Malé parcely
Dopyt po vysťahovaní z Bratislavy zvýšil ceny pozemkov. Investori sa preto usilujú ušetriť na priestore a vyjsť v ústrety zákazníkom s tenšou peňaženkou. Vo viacerých obciach okolo Bratislavy je zástavba nových rodinných domov taká hustá, že na jeden rodinný dom pripadne pár štvorcových metrov na cestičku von, malý dvorček a záhradku s pár steblami trávy. Ľudia sa síce sťahujú z miest do okolitých obcí, aby bývali v rodinnom dome a mali viac súkromia, ale v prípade grilovania na dvorčeku vedľa susedovho plota to nie je zaručené.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:
- Odchod z paneláku na vidiek
- Veľká Bratislava žije (Komentár)
Obyvatelia husto zastavaných lokalít môžu z vedľajšieho dvora vidieť, aký druh fazule má sused v polievke, grilovanie a rozhovor majú ako z prvej ruky aj za tretím plotom. Štefan Balažko, starosta dediny Chorvátsky Grob, do ktorého katastra patrí najobľúbenejší bratislavský satelit Čierna Voda, pomenoval tento jav výstižne – zvalené činžiaky. Patrí k starostom, ktorí začali veľkosť predávaných stavebných pozemkov regulovať. Predtým sa parcely predávali aj v rozlohe tri až štyri áre. V súčasnosti viacerí starostovia dedín, v ktorých sú domy postavené tesne vedľa seba na malých pozemkoch, určujú minimálnu veľkosť stavebnej parcely. Aby priestor na bývanie nepôsobil stiesňujúco.
Podľa starostu Rusoviec Dušana Antoša si mnohí ani neuvedomujú, ako sa v takýchto „tesných“ priestoroch býva. Podľa jeho skúseností sa ľudia po čase aj odsťahujú, lebo im to nevyhovuje. Starosta záhorského Lozorna Ľubomír Haramia naopak nemá s malými parcelami problém. Ich rozlohu sa nechystá regulovať, dokonca je rád, keď je okolo domov malý pozemok. Podľa neho je inak náročný na úpravu, nie všetci novousadlíci ho vedia udržiavať a zvyšuje sa spotreba vody. „Triapolárový pozemok je tak akurát,“ myslí si.
Otázka vody je pre neho zásadná. Obec si ju zabezpečuje sama, má vlastný vodárenský systém a starosta má dokonca odbornú spôsobilosť na jeho prevádzkovanie. V súčasnosti len tak-tak stíhajú zásobiť obec. Pri príchode nových obyvateľov potrebujú vybudovať ďalší zdroj. Starostovi robia na čele vrásky bazény plné vzácnej vody, ktorá je pre obyvateľov oproti iným dedinám v okolí výrazne lacnejšia. Nový zdroj bude znamenať štart pre ďalší rozvoj dediny. Kým sa tento problém nevyrieši, svieti výstavbe nových domov podľa starostu červená.
Civilizujeme sa
Starostovia obcí okolo väčších miest, ktorých TREND oslovil, sú novému prílevu ľudí a rozvoju obcí otvorení aj sa mu tešia. Najvýstižnejšia odpoveď na otázku „Čo podľa vás prinášajú noví obyvatelia do vašej obce?“ je z Ivanky pri Dunaji: Zvyšuje sa vzdelanostná i sociálna úroveň obyvateľov. Kontaktmi, vedomosťami, skúsenosťami a vytrvalosťou pri presadzovaní nárokov a požiadaviek pomáhajú rozvoju obce.
Prisťahovalci, medzi ktorými sú väčšinou z viac ako osemdesiat percent zastúpení obyvatelia okolitých miest, prichádzajú do dedín zvyknutí na iný spôsob života. Mestský. Nútia susedov prehodnocovať chov domácich zvierat v blízkosti ich plotov či búrať nevyužívané chlievy, ktoré zasahujú do ich zorného či čuchového poľa. Tí, pre ktorých je to nové, si zvykajú na pozdrav na ulici. Lebo na dedine sa to patrí. Starousadlíci berú prisťahovalcov ako súčasť rozvoja a faktu, že doba ide ďalej. Starší pán v Chorvátskom Grobe s úsmevom konštatuje: „Civilizujeme sa.“
Kuchárka obecnej základnej školy sa novej generácii v obci teší. Očakáva pribúdanie stravníkov – žiačikov, lebo pôvodní obyvatelia „ich už nerobá tolko a máme ich málo“. Možno bude sklamaná. Noví zväčša nie sú štandardnými občanmi. Veľa z nich hlavne cez pracovný týždeň chodí domov prespávať a deti vozia do bratislavských škôl. Nakupujú v mestských obchodných zónach a využívajú služby v blízkosti pracoviska.
Bez trvalého pobytu
Starostom robí starosti, že veľa z nich ani nie je na novom bydlisku prihlásených na trvalý pobyt. Dedine teda v rozpočte chýbajú peniaze z dane z príjmov. Majú vysoké nároky na servis, všade chcú mať upravenú zeleň, ale neprihlásia sa. Z čoho to má obec platiť? pýtajú sa starostovia. Ich odhady počtu prišelcov sa v závislosti od veľkosti a novej zástavby rodinných domov pohybujú v stovkách. Takto sa dá ťažko spočítať aj to, koľko obyvateľov obec v skutočnosti má. Napríklad v Lozorne starosta pri počte 2 600 prihlásených odhaduje, že minimálne ďalších dvesto prihlásených nie je. Ivanka pri Dunaji má takmer 5 500 oficiálnych obyvateľov. No odhaduje, že približne ďalších päťsto ich tam býva bez registrácie.
Kliknite pre väčší obrázok
Obciam to vytvára rozdiely v rozpočte aj v hodnote miliónov korún. Keďže zákon občanom neukladá povinnosť prihlásiť sa na trvalý pobyt na mieste, kde bývajú, samosprávy si nevedia dať rady. Nie všetci noví obyvatelia fakt, že takto ochudobňujú obec, v ktorej bývajú a brzdia jej rozvoj, berú na vedomie. Prisťahovalcov z malých vzdialeností, ktorí si napríklad bratislavský byt nechajú, fakticky nič nenúti, aby kvôli zmene trvalého bydliska absolvovali prehlasovanie všetkých dokladov.
Š. Balažko z Chorvátskeho Grobu sa rozhodol, že do budúceho roka pripraví systém, ktorý obci umožní vyberať od neprihlásených obyvateľov dobrovoľné dary. Mali by prekryť rozdiel v rozpočte. Pôvodne plánoval akciu na odpustenie tohtoročnej dane z nehnuteľností pre tých, čo sa prihlásia na trvalý pobyt. Ale tá je niekoľko sto korún, čo by zväčša solventných novousadlíkov nezaktivizovalo.
Viktor Gazdočko, starosta dediny Biely Kostol pri Trnave, v ktorej je skolaudovaných 250 bytov pre zamestnancov neďalekej automobilky Peugeot, je bojovnejší. Kto sa neprihlási, bude si voziť smeti na chrbte. „Nebudeme im ich odvážať ani im svietiť verejným osvetlením, ak nám nebudú platiť. Obec je chudobná, prečo by sme mali spĺňať ich požiadavky, keď z nich nič nemáme?“ pýta sa.
Dedinský ráz?
Život na dedine je iný ako v meste a rozdiel je pre mnohých lákadlo. V blízkosti prírody a väčšieho pokoja sa lepšie relaxuje. Kultúrne a spoločenské vyžitie im ponúka mesto, ktoré pre mestských vysťahovalcov nie je ďaleko. V prudko rastúcich satelitných dedinách na stole ležia mnohé projekty. Nechýbajú veľkorysé riešenia, napríklad vybudovanie umelého jazera. V Chorvátskom Grobe sa má stavať relaxačné centrum. V Beniakovciach pri Košiciach si stavebná firma zakomponovala do projektu multifunkčné ihriská, letnú záhradu, občerstvenie, obchod, potraviny či kaderníctvo.
Obce, do ktorých sa budú v nasledujúcich rokoch sťahovať ľudia z miest, budú iné. Niektoré už plánujú, v ktorom roku sa zmenia na mestečko, lebo budú mať potrebný počet obyvateľov. Hamuliakovo sa vďaka novej obytnej zóne rozrastie na dvojnásobok, Most pri Bratislave o polovicu. Iné obce budú musieť rozšíriť rozlohy cintorína, lebo ten súčasný sa zapĺňa. Hoci sa tam sťahujú zväčša ľudia v produktívnom veku, je to jeden z koloritov života. Napovedá, že bude treba rozšíriť aj iné kapacity ako tie na bývanie či oddych.
Bude zaujímavé pozorovať, či sa z dedín za ďalších desať rokov stane mestečko s dedinským rázom alebo sa oficiálne či aspoň reálne pričlenia k blízkemu mestu. V. Gazdočko s humorom poznamenáva: „Nepotrvá dlho a Trnava sa pripojí k Bielemu Kostolu. Hraničíme s mestom v lokalite, kde sa ide stavať satelit s viac ako desaťtisíc bytmi.“ Zo strany Bieleho kostola bude nadväzovať lokalita Parnas s vyše desiatimi bytovkami. Rusovce, mestská časť Bratislavy s vidieckym charakterom, má zadefinovaný charakter prímestského bývania priamo v územnom pláne mesta. Obytné domy sa tu môžu postaviť do výšky nanajvýš 2,5 poschodia.
To je horný strop aj pre dediny. Uchránia si inakosť? Niektoré sú otvorené bytovým domom. Iné ešte len schvaľujú nový územný plán, do ktorého zapracovávajú súčasný trend zvýšeného prílevu obyvateľov. Projekty, investori a prisťahovalci sú pre obec podstatní, z dlhodobého hľadiska je však na nej, ako si ustráži výnimočnosť. To rozhodne, či sa stane lacným bývaním pre každého alebo ostane lukratívnou lokalitou. Svojou dobrou polohou a vidieckym rázom.
Foto - Maňo Štrauch, vizualizácia - Iceberg
