Slovenský trh s novostavbami a staršími bytmi si na Slovensku za niečo vyše dvadsať rokov prešiel snáď všetkým. Obdobie krátko po roku 1989 charakterizoval prudký pokles výstavby, kedy sa ponuka a dopyt len kreovali a vznikali prvé realitné kancelárie a developerské spoločnosti.
Kým počas socializmu existovali len družstevné a štátne byty doplnené rodinnými domami, po jeho páde začali vznikať súkromné. Kým pred rokom 1989 sa ročne postavilo priemerne 20 690 bytov a necelých 10-tisíc rodinných domov, už v roku 1990 to kleslo na polovicu, informuje realitno-investorská firma Iuris.
Neskôr počet nových bytových jednotiek padol len na 6-tisíc ročne, aby začal opäť pozvoľna stúpať najmä vplyvom vytvorenia nástrojov na financovanie novej výstavby. Vznikli prvé stavebné sporenia, štátny fond rozvoja bývania a objavili sa aj prvé hypotéky s často 20-percentným úrokom.
„Priemerná cena za štvorcový meter bytu sa pohybovala na úrovni 22 eur pri priemernej mesačnej mzde 104 eur. Za mesiac ste si tak pri hrubom prepočte mohli kúpiť 5 m2. Dnes je na to potrebných takmer osem mesiacov,“ hovorí Pavel Bagin, konateľ Iurisu. Firma však porovnáva priemerné slovenské mzdy s cenami v Bratislave. Oproti roku 1989 predstavujú ceny z prvého štvrťroku 2012 v Bratislave až 75-násobný rast. Podľa údajov Národnej banky Slovenska stál ku koncu polroka 2012 priemerný štvorec v krajine 1 227 eur.
pozn. TRENDreality.sk: graf Iurisu porovnáva priemerné mzdy na Slovensku s cenami v Bratislavskom kraji
Po prepadoch a menších rastoch prišiel rýchlejší rast trhu v roku 1998 a neskôr sa objavujú aj prví zahraniční investori, ktorých postupne nasledujú menší prevažne z Veľkej Británie a Írska. Týmto sa darilo ponúkať najmä veľké projekty ako Tri veže, či Jégého alej. V oboch je dodnes stále veľké množstvo prenájmov a podľa informácií TRENDreality.sk v nich bývajú aj desiatky gréckych študentov. „Byty sa kupovali priamo z papiera, na základe projektovej dokumentácie, ešte pred výstavbou projektu,“ informuje Ľubica Benčurová, konateľka spoločnosti.
Viacerí hráči realitného trhu očakávali boom po vstupe Slovenska do Európskej únie, ten sa však vo väčšom nekonal. Po miernom zaváhaní začali začali ceny prudko stúpať, a kým v rokoch 2005 a 2006 sa udržiavali v Bratislavskom kraji niekde na úrovni 1 150 eur/m2, postupne vyskočili až na takmer 2-tisíc, aby neskôr zase mierne klesali.
„Kto odkúpil štátny alebo družstevný byt a predal ho v tomto období, zrealizoval obchod svojho života,“ hovorí P. Bagin. V rokoch 2002 až 2008 pritom podiel kúpy bytov na investíciu predstavoval až 65 percent, po prepade realitného trhu v závere tohto obdobia to je dnes už len 5 percent.
„Ďalším charakteristickým faktorom obdobia je realitný turizmus. Vyplýva z nadbytku ponuky na trhu. Klient je už skúsený, má možnosť výberu a pomer obhliadok 20:1 sa považuje za bežný,“ približuje Adriana Benková, konateľka Iurisu.
Dnes sú v hlavnom meste hitom štartovacie malometrážne byty, v ďalších oblastiach Slovenska zase pribúdajú malé bytovky niekoľko prevažne menších bytov z dielne miestnych investorov. Na druhej strane sa to môže odraziť v nedostatku stredne veľkých bytov. Problémom je dnes najmä fakt, že veľká časť nepredaných bytov ponúka zlé dispozície, lokalitu, kvalitu alebo má privysokú cenu.
Ilustračné foto - Flickr
Grafy - Iuris
