Aby bolo stavanie „králikární“ aspoň ako tak regulované, niektoré krajiny stanovujú prostredníctvom stavebných noriem či zákonov minimálny priestorový štandard. Slovenská norma STN 73 4301 napríklad odporúča ako minimálnu plochu 16 štvorcových metrov v prípade, že byt tvorí jediná obytná miestnosť. V prípade bývania dvoch osôb v jednoizbovom byte odporúča norma najmenšiu výmeru obytnej plochy 24 štvorcových metrov.
Podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva v rámci bytu nižšieho štandardu by si mal Slovák vystačiť s obytnou plochou 12 štvorcových metrov, pričom na každú ďalšiu osobu treba pripočítať 6 štvorcových metrov.
Európsky priemer
Ide však o minimálnu hranicu, ktorá je extrémom. V roku 2012 sa priemerná veľkosť bytu v Európe pohybovala na úrovni necelých 96 štvorcových metrov, uvádza Eurostat, pričom v rámci Slovenska ide o číslo 87 štvorcových metrov.
V priemere najväčšie byty vlastnia alebo si prenajímajú na Cypre (141 štvorcových metrov), v Luxembursku (131 štvorcových metrov) alebo Belgicku (124 štvorcových metrov).
Naopak, s najmenšími bytmi sa musia uspokojiť Rumuni (44 štvorcových metrov) či Lotyši (62 štvorcových metrov). Prieskum zároveň ukazuje, že čím je počet štvorcových metrov nižší, prirodzene sa tým prehusťuje obývanie krajiny.
Kancelárie na byty
Zaujímavá bytová dilema sa v súčasnosti odohráva v Londýne. Národný priestorový štandard pre Britániu stanovuje minimálnu rozlohu 37 štvorcových metrov. Zákony však miestnemu developerovi umožňujú, aby nedostatočne využívané kancelárske priestory prerobil na klasické byty, pričom nemusia spĺňať minimálne požiadavky na veľkosť bytu.
Developer ich chce postaviť okolo 250 a približne 95 percent z nich nebude podľa plánov spĺňať stanovenú minimálnu rozlohu. Najmenšie garsónky tak budú mať približne 16 štvorcových metrov.
Ako plánuje britský developer zmenšiť výmeru bytu Zdroj: The Guardian
Obhajcovia týchto premien poukazujú na to, že mesto trpí nedostatkom obývateľných priestorov a takýto spôsob pomáha efektívne vytvárať nové bývanie pre ďalších a ďalších ľudí. Miestni to však vnímajú ako výsmech a nemorálny biznis, poukazuje britský portál The Guardian. V oblasti, kde majú tieto byty vyrásť, sa podobné nehnuteľnosti predávajú za približne 180-tisíc libier, ich nájom vyjde na zhruba 800 libier mesačne.
Odporcovia prestavby kancelárií na byty upozorňujú, že ide o ľahko zneužiteľný zákon – developer schválne najprv postaví kancelárie, ktoré nikto nebude využívať, a po čase ich prestavia na byty. Výstavba preplnených panelákov a bytoviek, kde na jednom poschodí plánujú vybudovať približne 20 bytov, podľa nich zároveň vážne ohrozuje kvalitu života ich obyvateľov. Taktiež varujú, že plány v pôvodne nebytových priestoroch nezahŕňajú práčovne, úschovne bicyklov či ďalšie zariadenia, ktoré uľahčujú a spríjemňujú život v bytových domoch.
