Metropola Považia sa počas slovenského realitného boomu nadchla pre novú výstavbu. TREND pred nejakým časom písal o tom, ako si kreslí svoje vytúžené mrakodrapy, ambiciózne mnohostobytové projekty i kancelársky Manhattan.
Jedna z plánovaných veží mala byť dokonca najvyššia na Slovensku a predbehnúť všetky nemenej ambiciózne bratislavské megaprojekty. Ani sa však nezačala stavať, čo umožňuje vyniknúť dokončenému a skolaudovanému Amfiteátru.
Dvadsaťdvapodlažný vežiak na Bôriku sa stal nielen vo svojom rodnom meste celebritou. S veľkolepým nápadom prišiel izraelský developer, ktorý projekt z ceruzky domovských architektov ukázal ešte v roku 2007. Komplexu bolo na pohľad možné uprieť len málo, z bežnej slovenskej bytovej výstavby vyčnieval nielen výškou, ale i kompletným okachličkovaním vežiaka, priestrannými terasami a vysokým štandardom.
U Izraelca neskôr pracoval aj jeden zo synov žilinského exprimátora Jána Slotu. Napokon spolu s bratom projekt kúpili, investorom bola spoločnosť Global-ZA. Ambíciou bolo rozbehnúť zaspatý predaj, kedy bolo z dvesto bytov napriek pokračujúcej výstavbe a cenovke na úrovni okolo 40-tisíc Sk/m2 vrátane dane vypredaných len zopár bytov.
Pred niekoľkými mesiacmi, tentoraz už potichu, prebehla ďalšia zmena majiteľa a Slotovci už v projekte nevystupujú. Amfiteáter kúpila bratislavská firma Slovak Construction & Development Group, v ktorej pôsobia mená známe z realitného biznisu (pozrite si orsr).
Ohúriť
Prvotným cieľom veľkolepého projektu je ohúriť. Z lokality rodinných domov, kde sa nachádza (a voči čomu boli v Žiline mnohé protesty) vyčnieva ako jediný a spolu s konkurenčným projektom Europalace ide o najvyššie budovy v meste viditeľné z diaľav.
Amfiteáter však neohuruje len umiestnením, ale i použitými materiálmi na fasáde, množstvom bytov (198), ich výmerou, dodatočnými službami i cenovkami. A napríklad aj diskotékovými svetelnými efektmi večer, ktoré však trochu míňajú cieľovú skupinu.
Vežiak s približne 80 bytmi lemujú dve nižšie, osempodlažné budovy. Medzi architektonicky zladenými objektmi je menšie nádvorie s detským ihriskom a na každom mieste budovy vidno, že sa na materiáloch nešetrilo. Veža ponúka spolu s vyššími cenami aj vyšší štandard bytov a spoločných priestorov.
Už len samotný vstup je priestranný a svetlý, pôsobí rovnako hodnotne ako v moderných áčkových kancelárskych budovách v hlavnom meste, kde sa hľadelo aj na architektúru. Dole je recepcia a fitnes, zariadený vkusne. Šatne, sprchy i kachličky zariadili v štýle najdrahších kúpeľní v bytoch. To je na spoločné priestory netradičné.
Veža so 76 bytmi ponúka tri výťahy (s ovládacím panelom zvonka pri vstupe doň) a dve schodištia. To je viac než zvykom. Pre porovnanie, každá z Troch veží v Bratislave má pri vyše dvesto bytoch a porovnateľnej výške taktiež tri (pôvodne sme uviedli nesprávne číslo, za čo sa ospravedlňujeme, pozn. TRENDreality.sk).
Vystúpenie z výťahu prináša jednoducho riešenú chodbu s elegantnými dyhovanými dverami do bytov. Na každom poschodí veže sú štyri.
(Pozrite si fotku schodov vedúcich nikam (8. foto na linku)
Prehnané
Vežiak má byť výkladnou skriňou aj zložením bytov. Ich výmery sú od 100 m2 vyššie, každý má priestrannú terasu minimálne s 24 štvorcami. Okrem toho ponúka hliníkové okná, podlahové kúrenie, vkusné kúpeľne a wc i samostatnú veľkú komoru, kde možno okrem práčky dať sušiak, prípadne ďalšie drobnosti.
V tejto „technickej“ miestnosti je aj kotol. Na každom kroku vidno za čo si klient oproti iným bytom v Žiline priplatil, no pri cenovke za byt minimálne 250-tisíc eur (cca 2 300 eur/m2) by bol nižší štandard drzosťou.
|
|
|---|
Trochu problémové sú dispozície, kde sa akoby tiež chcelo ukázať, že si to majiteľ môže dovoliť. Plytvanie priestorom, až prehnane veľké spomenuté komory a nie šťastne riešené spálne pri takejto cene nepotešia. Čo poteší je centrálny termostat, kde možno nastaviť teplotu odlišne pre každú miestnosť, ako aj videovrátnik v každom byte (klik pre foto).
Nič špeciálne
Čas presunúť sa z okázalého vežiaka do dostupnejších nižších bytoviek. Tu sa už počítalo aj s výmerami okolo žiadaných 55 m2 a dvojizbovými bytmi. Dispozične sú riešené pomerne šikovne, no štandard z veže sa posunul nižšie. Zato však aj ceny, na približne 1 850 eur za štvorcový meter vrátane dane.
(Pozrite si oficiálny cenník a výmery)
Ostáva videovrátnik, no hliníkové okná nahradili plastové (navyše v obývačke spojenej s kuchyňou dosť nepekné), kúpeľňa takisto dostala menej podarené kachličkovanie. V cene je aj kuchynská linka, o jej vysokom štandarde však nemožno hovoriť ani náhodou (klik pre foto). Spálne nie sú dostatočne presvetlené a pôsobia menšie, ich orientáciou do dvora k veži totiž pristúpili architekti k menším oknám.
Chodby v bytovkách z priemeru nevybočujú, teda vstupná miestnosť (hoci pomerne veľká), výťah a schodište okolo. Čo prekvapí, sú detaily ako kvalitné kľučky aj na technických miestnostiach. Tu sa vo väčšine novostavieb zvykne šetriť, rovnako ako na dokončovacích prác.
Žilinský Váhostav však svoju prácu v Amfiteátri odviedol na pohľad na výbornú. Najviac treba pochváliť pivnice, ktoré sú samostatne murované, omietnuté s vysokými stropmi, kvalitnými dverami a kľučkami, vetraním a samotné kobky sú dostatočne (v niektorých prípadoch až prehnane) veľké.
Podobne je to i v podzemných garážach (parkovacích miest je 230). Sú obrovské (klik pre foto), a hoci nepatria medzi to najlepšie, čo sme doposiaľ videli, sú z tých lepších. Prekvapia amplióny rozhlasu i priestranný vstup do podzemia výťahov. Parkovacie miesta sú priradené k bytom (jedno alebo dve podľa veľkosti bytu), nejaká kapacita je aj na povrchu za závorami.
Komu predať
Amfiteáter je napriek pochybnej minulosti kvalitný projekt. Nešetrilo sa na architektoch, na fasáde, na bytoch, ani na spoločných priestoroch. To sa však odráža aj na cenovke, ktorá je na pomery regiónu privysoká. Preto je aj predaj taký pomalý, cieľová skupina tohto projektu sa zrejme po predaní pár desiatok bytov minula. Navyše dojem exkluzivity zráža masovosť Amfiteátra. Ak klient hľadá výnimočné a pokojné bývanie, nepôjde do komplexu s dvesto bytmi.
Použité materiály i kvalita dokončovacích prác však môžu byť vzorom pre mnohé „luxusne“ sa tváriace projekty po celom Slovensku, a najmä tie bratislavské. Škoda však, že atraktivitu zrážajú nadol zmeny majiteľov, prílišné množstvo bytov, pochybná povesť, úvodné protesty proti výstavbe i napríklad nezmyselné diskotékové osvetlenie. Keby Amfiteáter trochu viac pozeral okolo seba a rešpektoval okolie, bol by to príkladný projekt.
Foto – Ľuboš Mistrík a www.amfiteater.sk
Pozrite si aj oficiálne fotky.
Prečítajte si všetky diely Rande s realitou.
