Kým v hlavnom meste Slovenska a priľahlom okolí je dnes bývanie v samostatných rodinných domoch národnou mániou, jeho neporovnateľne väčší britský náprotivok práve prechádza fázou vytriezvenia. Exodus Londýnčanov tesne za urbanistické hranice mesta mal totiž za následok ich posun a rozšírenie intravilánu v podobe prevažujúcej zástavby vidieckeho typu.
Svoje skúsenosti, pozitívne i negatívne, s rozvíjaním veľkomiest prišli na spomínanú medzinárodnú odbornú konferenciu „Kam porastie Bratislava?“ skonfrontovať odborníci z Rakúska, Veľkej Británie a Francúzska, ktorí sa zhodli na priamej súvislosti medzi urbanizmom, dopravou, kvalitou životného prostredia a celkovou kvalitou života. Pripomeňme si, k akým ďalším záverom dospeli.
Londýn: po 25 rokoch živelného vývoja zaintervenovala vláda
BernhardEder (Inštitút urbanizmu, krajinnej architektúry a projektovania Viedeň) a Erik Meinharter z rakúskej plánovacej a komunikačnej spoločnosti PlanSinn porovnali rozmanité typy sídelných štruktúr a zástavby, najmä rodinné domy a výškové budovy, v kontexte demografického a dopravného vývoja Viedne, Amsterdamu, Zürichu, amerického Seattlu, Portlandu, San Diega a kanadského Vancouveru, známeho najvyššou úrovňou tvorby verejného priestoru na svete. Obaja sa prikláňajú k názoru, že zahusťovanie nemusí viesť automaticky k zvýšeniu počtu obyvateľov.
satelitná snímka ukazuje hustotu Londýna
V rokoch 1979 až 1999 sa segment bývania v rodinných domoch okolo metropoly na Temži rozšíril do takej miery, že na prelome tisícročí musela zaintervenovať vláda. Najprv formou zníženia cien bytov, neskôr, aby dala územnému plánovaniu lepší smer, reguláciou počtu parkovacích miest a stanovením minimálnych limitov na hustotu zástavby.
„Londýn zahusťujeme ostatných 25 rokov, dovtedy sa totiž iba živelne rozširoval. Pre jednotlivé časti mesta sú však dôležité určité matrice so stropmi zahusťovania, lebo keď raz tlačíte na hustotu, musíte mať aj nejaké metodické usmernenie ohľadom dizajnu, funkcií, štruktúry atď. Pravidlá pre hru, ktorá sa začala pred 25 rokmi, sme zaviedli až teraz, keď sa už dohrala,“ poznamenal výkonný šéf Design for Homes David Birkbeck.
TIP: Prečítajte si prvú časť textu o zahusťovaní Bratislavy.
Ako zdôraznil, zahusťovanie musí ísť ruka v ruke s ekonomickým rozvojom a konštruktívnym prístupom k udržateľnému rozvoju. Radová zástavba s aspoň 45 domami na 1 hektár sa podľa neho vyplatí: poskytuje životný priestor pre viac obyvateľov, čo je už dôvod na zavedenie pravidelnej linky verejnej dopravy, tvorbu pracovných príležitostí či výstavbu nákupných centier.
Britská metropola, ktorá pozostáva z 37 obvodov, sa dnes teda rozvíja podľa úplne iných pravidiel ako donedávna. Nájsť optimálny model uspokojovania životných potrieb londýnskej aglomerácie si totiž vyžaduje zapojiť do finančnej participácie naozaj všetkých. Okrem toho, čo municipality získavajú od developerov za jednotku zabratej plochy, ich vláda podporila zavedením špeciálneho bonusu na rozvoj ťažiskových lokalít. Samosprávy sa takto dostali neraz k veľkým balíkom peňazí, takže vydávanie územno-plánovacích povolení sprevádzalo zavše aj napätie.
Komerčnú štvrť La Défense vo Veľkom Paríži tvorí okrem štandardnej administratívnej zástavby okolo 35 mrakodrapov a výškových budov. Grandiózny projekt jej obnovy, ktorý mal byť zároveň pokusom zbaviť konkurenčný Londýn európskeho primátu v nájomných transakciách a presmerovať sídla nadnárodných spoločností do francúzskej metropoly, zahŕňal v sebe okrem prestavby, modernizácie a redizajnu aj prvky zahustenia. Finančná a realitná kríza však jeho realizáciu prerušila a v niektorých aspektoch aj do istej miery prekazila.
Projekt „Le Grand Paris“ definuje lokality ďalšej výstavby
„Termín zahusťovanie sa používa ako argument proti prílišnému rozširovaniu miest, čo je vlastne problém posledných 150 rokov. Celkový koncept fungovania mesta je však pojem podstatne hlbší,“ tvrdí riaditeľ odboru urbanizmu a architektúry na francúzskom Ministerstve kultúry a komunikácie Panos Mantziaras, podľa ktorého hustota nerovná sa prehustenie. Ako dodáva, mestský život nie je obmedzený iba na zastavanú plochu – kvalifikujú ho aj ďalšie priestory. Problematiku samosprávy považuje preto za oveľa zložitejšiu a nemožno ju zúžiť len na urbanizmus či zahusťovanie.
Hustota mestskej zástavby prenikla už začiatkom 20. storočia do slovníka modernistov a stúpencov avantgardy. V 50. rokoch 20. storočia narábal s týmto pojmom veterán urbanizmu Roland Castro pri práci na modeli Veľkého Paríža. Jeho kolega Yves Lyon predložil návrh posilniť centrifugálnu schému výstavbou posunutou ďalej od centra metropoly.
Vytvoriť koherentnú schému celej oblasti a zaručiť nedotknuteľnosť pozemkov za jej hranicami sa zavedením termínu „vonkajšie limity mesta“ pokúsil architekt Jean Nouvel. Zrútenie sa terminálu na parížskom letisku Roissy (2004) poskytlo vtedajšiemu prezidentovi Nicolasovi Sarkozymu zámienku na otvorenie diskusie o optimálnom formáte projektu Veľkého Paríža (Le Grand Paris).
Aktuálne koncepty rozvoja Paríža – spolu s Londýnom, New Yorkom a Tokiom jedného zo štyroch najvýznamnejších miest sveta – smerujú mimo jeho administratívne hranice, do 12-miliónového megalopolisu, ktorý v súčte disponuje veľkým, nedostatočne zastavaným priestorovým potenciálom. Urbanistické tímy zvažujú doteraz prezentované priestorové modely (lineárny, difúzny, koherentný, centrifugálny, centripetálny), pričom hlavný kruh oblastí vytypovaných na zahusťovanie lokalizovali za hranicami terajšej periférie mesta. Letiská Orly a Roissy, ako prezradil Mantziaras, tvoria pritom dve zhlukové bariéry, kde by sa nemalo stavať vôbec.
Chyby a omyly, ktorých sa urbanisti počas etapy extenzívneho rozvoja miest dopustili, ich nabádajú uvažovať v pojmoch ako už spomínané vonkajšie limity mesta, tvorba verejného priestoru, zelené zóny, funkčnosť mestského organizmu, rovnováha medzi individuálnym a verejným záujmom alebo príspevok developera miestnej komunite. Tento trend, aj keď zatiaľ iba v zábleskoch a rozpačito, začal konečne prenikať aj k nám, do relatívne malej Bratislavy.
Autor je spolupracovník TRENDreality.sk.
Ortofoto mapa - Maps.google.com
Ilustračné foto – Defense-92.fr
