Kúpiť si byt v centre. Pešia prechádzka na Obchodnú, desať minút k Dunaju, z baru v piatok domov bez taxíkov, vlakov a organizovania odvozu. A cesta do práce tiež po svojich, zápchy ma nezaujímajú. Sen mnohých obyvateľov Bratislavy a okolia, otrávených každodenným cestovaním nemusí byť len snom.
V centre metropoly sa po rokoch zasa stavia. Priam hromadne. Nezastavané pozemky šikovní developeri odkúpia, prekvalifikujú, vybavia povolenia. Nie je to lacné, ale keď na to človek má, prečo by trávil v aute každý deň hodinu ráno a večer zas. Môže bývať s výhľadom na Hrad, Nový most a Slavín. Za výhodné ceny ako nikdy predtým.
Tak hovoria prospekty. Lákalo nás presvedčiť sa, ako to s bývaním v centre vyzerá naozaj. Najmä keď sa byty v tejto lokalite poväčšinou označujú za luxusné a jedinečné. Tomu zodpovedajú aj ceny. Jedna z častí, kde nové byty pribúdajú už niekoľko rokov je okolie Slovenského rozhlasu. Najnovší príspevok vyrástol na Štefanovičovej ulici medzi obrátenou pyramídou a Ministerstvom dopravy.
Luxus za dobrú cenu
Firma Real Štúdio KFA, s.r.o. s podielom aj mediálne známeho podnikateľa Mariána Kočnera ho nazvala neskromne – Five Star Residence. Stavba začala rásť ešte v roku 2007 s plánovaným dokončením na jeseň 2008.
Desaťpodlažný obytný dom s 81 bytmi a trojpodlažným parkoviskom mal priniesť bývanie ako v bavlnke na dohodenie kameňom od vežiaka Národnej banky. Špeciálnou ponukou boli luxusné byty na najvyšších poschodiach s terasami, o ktoré mal byť najväčší záujem. Ceny? Okolo 2 500 eur za štvorcový meter vrátane DPH.
Predaj sa však hýbal biedne aj pred krízou. Dokončovanie sa naťahovalo, v roku 2009 sa napokon podarilo dostavať až za cenu úveru. V obchodnom registri pribudlo aj založenia podielu oboch majiteľov v investorskej firme v prospech financujúcej banky. A luxus v projekte je len polovičatý. Developer sa dostal iba po holobyty.
Napriek tomu, že ešte v roku 2008 informácie hovorili o polovici predaných bytov, aj v súčasnosti má nových majiteľov reálne iba 33 z nich (podľa oficiálnej webstránky je predaných už 57). Ceny sa napriek pomalému predaju neznižujú. Aspoň oficiálne.
V praxi je to trochu inak. Pochopili sme to keď sme si dohodli obhliadku 2-izbového bytu – jedného z „posledných“. Na piatom poschodí, 70 štvorcových metrov, 180-tisíc eur. O dve poschodia vyššie rovnaký, len o desať tisíc drahší.
Pri vchode nás čakala zástupkyňa developera. Mladá dáma už medzi vchodovými dverami zdôrazňuje ponuku 15-percentnej zľavy. Dočasnej, samozrejme. Tvárime sa zaujato, 25-tisíc eur človek na ulici nenájde.
Mramor, chlad a tma
Vchádzame spolu do monumentálnych, mramorom obložených vstupných priestorov so širokými schodiskami. Chladná elegancia, kov, kameň. Aspoň vieme, za čo platíme, muselo to byť drahé. Masívne pôsobia aj chodby s množstvom dverí. Niekedy sú až príliš nahusto.
Okrem toho, že na každom poschodí je vyše desať bytov, pri „našom byte“ sú ešte nejaké štyri dvere hneď vedľa seba. Junior developerka nám to vysvetľuje, že tam museli umiestniť nejaké energetické zariadenie. Nuž, nepríliš príjemná perspektíva, keď človek ráno vyjde z bytu.
Za masívnymi vchodovými dverami sa skrýva naša malá nehnuteľnosť. Holota priestorov nás až prekvapí. Nič, len steny, okná a betón. Z dvojizbového bytu je napokon dvojgarzónka – veľká hala do L, ktorá skrýva vstupný priestor, kuchyňu bez okna a obývačku. Plus samostatná spálňa a kúpeľňa s rozlohou 7,46 m2.
Obidve izby sú orientované na Štefanovičovu a nepríliš pohľadnú budovu ministerstva. Len keď sa človek pozrie veľmi zošikma, vidí na jednej strane v diaľke Slavín, na druhej časť Starého Mesta, ktorú nezakrýva Stavebná fakulta STU. Aj cez zatvorené okná zreteľne počuť, že dole popri dome prechádza električka.
Pýtame sa na vybavenie, v cene je podlahové kúrenie i príprava na klimatizáciu. Tú nám však developerka ani pri najlepšej snahe nevie ukázať. Ovládací panel podlahovky sme našli. Je však iba vo veľkej hale a – pre celý byt jednotné. Mať rovnakú teplotu v kúpeľni aj v spálni? Ale nie, veď sa dá jednoducho otvoriť okno a vyvetrať, načo sa trápiť energetickou udržateľnosťou...
Šokujú nás okná – hliník je dnes moderný, ale ako mohlo niekomu napadnúť nastriekať ich tou depresívnou hnedo-čiernou farbou.
Na cudzom pozemku
Trochu zvláštne je aj vyhotovenie armatúr v kúpeľniach a kuchyni – namiesto odpadovej rúry zvláštny kanál, miestami aj do pravého uhla, ukladať doň odpad bude malý oriešok. Zo stropu visia káble, na rozdiel od stien je to len betón bez omietky a náteru.
Ani záchod v kúpeľni nie je práve prejavom piatich hviezdičiek. Plusom je domáci telefón s obrazovkou, ale napríklad aj vonkajšie žalúzie s elektrickým ovládaním, ktoré budú pri slnečných dňoch práve na tejto strane domu veľkou pomocou.
Keďže dvojizbové byty bez balkónov sa nám zdajú byť nepríliš vábne, pýtame sa na niečo väčšie s balkónom. Väčšina bytov v dome je trojizbových, ani tie však všetky nemajú balkón. Susedný s takmer sto metrami však áno. Oslovuje nás väčšou rozlohou, aj keď výhľad je na rovnakú stranu, takže von radšej nepozerať.
A kde je balkón? Nuž, toto pomenovanie je preň ozaj lichôtka. Minibalkónik s plochou 4,5 m2 (áno, 2 krát 2,3 metra) svojou malosťou nie je vhodný na nič iné, ako na jeden sušiak s prádlom. Zato je masívne obložený čiernym mramorom. Ideálny na prominentnú kávičku vo dvojici nad rušnou mestskou ulicou. Radšej na stojáka.
Zaujímavú informáciu sme sa dozvedeli pri pátraní po výške mesačných platieb. Okrem iných musí majiteľ bytu rátať aj s nájomným za pozemok. Byt síce bude jeho, pozemok pod budovou však patrí Slovenskému rozhlasu a mestu Bratislava.
Pozoruhodné novátorstvo. Stavať sa dá aj bez pozemku, stačí si to vedieť vybaviť. Poplatok vychádza 12 eur na jeden byt mesačne. Zatiaľ. Ktovie, ako si svoju zem budú ceniť gazdovia z rozhlasu a radnice v budúcnosti. Aby raz obyvateľov nevyzvali vyprázdniť pozemok...
Dlhá a pestrá budúcnosť
Byty vo Five Star Residence na päť hviezdičiek neprešli. Polohou, vyhotovením, výhľadom ani dispozíciami. Iba cenou a tučným, nabubralým dizajnom spoločných priestorov v pseudomafiánskom mramorovo-kovovom štýle. Nedostatok svetla ešte znásobujú čierne okná a obloženie balkónov.
Pôvodný zámer tučného luxusu zjavne nabral po tvrdom strete s finančnými možnosťami celkom iný smer a výsledkom je priemerné bývanie za päťhviezdičkové peniaze. Do bytu za takmer dvesto tisíc eur totiž treba ešte vraziť aspoň 30 až 50-tisíc, aby sa v ňom dalo skromne bývať.
Studené prostredie verejných priestorov svedčí o tom, že si developer nedal záležať na atmosfére domu a pocite domova, ktorý by sa v obyvateľoch mal vytvoriť. Skôr stavil na pocit nóbl bývania, z nášho pohľadu aj za cenu nevkusu. To je však vecou preferencií každého klienta.
Byty možno budú lacnejšie, ak banke dôjde trpezlivosť s nesplácaním úveru. Ak kúpiť teraz, tak s výraznou zľavou a cez vinkulovaný vklad. V dome sa však ešte dlhé mesiace, alebo aj roky bude vŕtať a búchať, keďže každý nový obyvateľ si musí dať holobyt najprv dokončiť.
Prečítajte si všetky diely Rande s realitou.
Foto - Peter Kremský
Pozrite si aj oficiálne fotky projektu.
