Moderní developeri hľadajú cesty šetrné k prírode. Využívajú viaceré možnosti

Téma udržateľnosti dnes nie je len chvíľkovým trendom, ale nevyhnutnosťou. A s čoraz teplejším podnebím aj v strednej Európe je aktuálnou témou aj pre developerov. Budovy sú totiž zásadným nosičom tepla a tie moderné by už mali spĺňať najnovšie normy.

Ideálnou kombináciou pritom nie sú len zelené prvky, zelené strechy či fasády v spojitosti s modernými technológiami, ktoré znižujú spotrebu energie.

Svoje o tom vie developerská spoločnosť Corwin, ktorá stojí za niekoľkými projektmi v hlavnom meste, ako je Blumental či Einpark. Ich cieľom bola od začiatku nulová uhlíková stopa. Rovnako by mala byť uhlíkovo neutrálna kancelárska časť projektu Palma, ktorá má ambíciu stať sa najzelenšou štvrťou na Slovensku.

Ako hovorí manažér rozvoja projektov spoločnosti Corwin Erik Fusík, na tento cieľ bolo nevyhnutné myslieť už pri projektovaní a výstavbe.

„Aj preto sa snažíme, aby sme čo najviac využívali recyklované a lokálne materiály, aby budovy boli v maximálnej miere energeticky efektívne, získavali teplo aj chlad pomocou tepelných čerpadiel a aby pokrývku striech a celého okolia tvorili rastliny. Je to komplex opatrení, ktoré v konečnom dôsledku minimalizujú nároky projektu na spotrebu energií,“ vysvetľuje. A pri týchto ekologických princípoch sa všetko len začína.

Certifikáty ako základ

Aj preto je projekt Blumental držiteľom certifikátu LEED Gold a Einpark Offices dokonca LEED Platinum, čo budovu zaraďuje medzi jedno percento najudržateľnejších stavieb sveta. Palma, ktorá by mala vyrásť na mieste rovnomenného brownfieldu, plánuje okrem tradičných postupov a materiálov tému udržateľnosti posunúť ešte ďalej. Developer sa netají, že niektoré z kancelárskych budov plánuje postaviť z najekologickejšieho materiálu – z dreva. Zatiaľ však v zámeroch naráža na prísne požiarne predpisy, ktoré v zahraničí už pred rokmi zrevidovali.

Ani prevádzka vyspelých stavieb sa však nezaobíde bez určitého objemu CO2 vypusteného do ovzdušia. „Uhlíková stopa sa počíta na základe množstva spotrebovanej elektriny a palív počas jedného kalendárneho roka. Sleduje sa dokonca stopa, ktorú zanechávajú používatelia budovy pri príchode do práce a odchode z nej. Výsledný súčet prevádzkového uhlíka a uhlíka viazaného na transport dáva celkovú CO2 stopu budovy. Tá sa kompenzuje pomocou zakúpenia uhlíkových kreditov,“ vysvetľuje generálny riaditeľ certifikačnej spoločnosti Salvis Samuel Sůra.

Uhlíkové kredity vznikajú investíciami do projektov a technológií, ktoré znižujú či pohlcujú objem produkovaného oxidu uhličitého. Ide napríklad o nové obnoviteľné zdroje energie či výsadbu lesov. Hodnotenie stavieb sa však každoročne opakuje. Výsledok do značnej miery dokážu ovplyvniť samotní nájomcovia budov, a to napríklad využívaním alternatívnych foriem dopravy.

Záhrady, stromy či zelené strechy

Viaceré developerské projekty preto musia dodržiavať a ideálne zvyšovať určitý objem výsadby. V projekte Guthaus sa staviteľ pustil do výsadby viac ako 180 stromov či dažďovej záhrady. Spolu je to 14-tisíc štvorcových metrov upravených zelených plôch. Ekologickosť projektu okrem dažďových záhrad podčiarkujú vegetačné strechy či zdroje tepla a chladu v podobe tepelných čerpadiel.