Zelená pre architektúru bola hlavnou myšlienkou 20. ročníka prestížnej Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE ZA AR 2021. Ocenenie nie je iba o jednotlivých dielach, ale aj o kvalitnej práci architektov.
Medzinárodná porota nominovala 18 diel z celkovo 81 prihlásených projektov z celého Slovenska. Medzi nimi boli napríklad bytové a rodinné domy, byty, interiéry či priemyselné budovy. Vo štvrtok 7. októbra si prevzali ceny laureáti v šiestich kategóriách a víťazi dvoch špeciálnych cien.
Výstavný priestor na hrade
V tejto súvislosti s mottom jubilejného ročníka je len symbolické, že Cenu verejnosti s 3 987 hlasmi z 11 712 získalo dielo Hrad Uhrovec – Hospodárska budova. Je výstavným priestorom so spoločenskou miestnosťou a ubytovacími kapacitami pre návštevníkov.
Dielo je zároveň laureátom v kategórii Fenomény architektúry.
Využitie bývalej hospodárskej budovy presne napĺňa slová členky poroty, rektorky Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Bohunky Koklesovej. Praje si, aby začali na Slovensku vznikať nové verejné budovy – krásne a výnimočné po architektonickej stránke: koncertné sály, divadlá, galérie, observatóriá, školy, internáty, ale aj súdy, budovy postavené na služby občanom, štadióny.
- Čo je CE ZA AR
Ocenenie CE ZA AR už 20 rokov upozorňuje na spoločenskú hodnotu architektonických diel a profesionálnych výkonov slovenských architektov. CE ZA AR nie je akademickým ocenením. Jeho zámerom je prostredníctvom súťažnej prehliadky prezentovať tvorbu členiek a členov Slovenskej komory architektov smerom navonok, predstaviť ju verejnosti, a teda aj potenciálnym investorom a predstaviteľom samospráv. Cieľom je tiež vzdelávať verejnosť o poslaní architektov, propagovať dobré riešenia a prispieť k povedomiu o tom, ako môže architekt vytvoriť optimálny návrh.
Boj s klimatickou zmenou
Veľmi účinnou zbrojou v boji s klimatickou zmenou môžu byť práve kvalitný urbanizmus a architektúra, uviedol počas galavečera predseda tohtoročnej poroty architekt Peter Moravčík, ktorý bol súčasne moderátorom.
„Boli by sme veľmi radi, keby sa objem prostriedkov investovaných z plánu obnovy a stability pretavil aj do kvality riešení, ktoré štát, mestá a obce svojim obyvateľom prinesú," dodal predseda Slovenskej komory architektov architekt Iľja Skoček.
Dvadsiaty ročník CE ZA AR tiež zdôraznil názor, že suplovanie štátu architektami nie je správne riešenie. Štát, mestá, obce a architekti by mali spolu úzko spolupracovať. Vytvárajú tak nielen kvalitné prostredie, ale i vzťahy v ňom a medzi jeho užívateľmi.
Pozrite si prehľad ocenených diel v jednotlivých kategóriach súťaže.
Laureát v kategórii Rodinné domy
Dom V (Bratislava)
Architekti: Martin Skoček, Lucia Miklová
Rodinný dom prehodnocuje princíp tradičného trojdielneho dedinského domu. Nádherná práca so svetlom dáva vyniknúť čistote formy dokonale prevedenej novej interpretácie tradičného krovu a priestranného interiéru. Najviac upúta harmónia interiéru, kvalitného detailu a použitého materiálu. Dom vrastá do záhrady a medzi domom a záhradou tu existuje vzácny intímny dialóg.
„Najmä v prípade bytových a rodinných domov sme si uvedomovali prepojenosť stavieb na okolitú prírodu, záhradu alebo parkovú úpravu. Tiež nás zaujali tie stavby, ktoré sa zaoberali dôslednou materiálovou recykláciou, prípadne uhlíkovou stopou,“ vysvetľuje členka medzinárodnej poroty Bohunka Koklesová.
Laureát v kategórii Bytové domy
Bytové domy Kamence, Etapa 1 (Kysucké Nové Mesto)
Ateliér SLLA, architekti: Michal Sulo, Miriam Lišková
Prvá etapa rozsiahleho obytného súboru na okraji okresného mesta sa presadila predpokladom dobrého koncepčného riešenia urbanistického celku. Koncept bytových domov vzišiel z architektonicko-urbanistickej súťaže návrhov. Práve súťaž je intenzívnym predpokladom, že následná projektová dokumentácia vo svojej záväznej podobe nevynechá spomínané východiská, ktoré sú podmienkou kvalitného bývania.
„Krízu kvality bytovej výstavby spôsobuje niekoľko paralelných javov. Jedným je dlhodobá nenásytnosť trhu, ako na Slovensku, tak aj v Česku, a zároveň stále pomerne nízke nároky zákazníkov v tomto sektore. To vo svojom dôsledku vedie k tomu, že developeri nie sú pod zdravým konkurenčným tlakom a nevytvárajú architektom adekvátny priestor na kvalitnú tvorbu. Znie to možno ako ospravedlnenie architektov, ale obávam sa, že tieto faktory, bohužiaľ, stoja v pozadí tejto situácie,“ zhodnotil člen medzinárodnej poroty, architekt Jakub Cigler.
Laureát v kategórii Fenomény architektúry
Hrad Uhrovec – Hospodárska budova
Architekti: Martin Varga, Martin Kvitkovský (ateliér ô); Pavol Paulíny
Hrad Uhrovec je príkladom v prístupe pamiatkovej obnovy spoločného historického dedičstva. Nasadenie architektov aj celého realizačného tímu je vnímané ako životné poslanie. Dôsledné poznanie histórie a patričná úcta k pôvodnej architektonickej substancii definujú ich snaženie.
„Okrem sledovania samotnej architektúry bolo zážitkom aj sledovanie výkladu autorov k svojim prácam. Bez zbytočne prikrášlených slov, okázalosti alebo manifestov hovorili vecne o peripetiách tvorivého a realizačného procesu a z každej vety človek cítil, že príčinou tohto jednoznačného úspechu je spomínaný prístup k zadaniu – nad rámec štandardných povinností, zmluvne dohodnutých vzťahov či honorárových limitov. Podobný efekt často badať v prácach, keď si architekti sami sebe stavajú domy – a sami sú sebe návrhármi, investormi aj manažérmi realizácie,“ vysvetlil predseda poroty, architekt Peter Moravčík.
Laureát v kategórii Interiér
1903 (Trnava)
Ateliér Kilo / Honč
Hodnota bytu spočíva v jeho odvážnom, ba priam experimentálnom dispozičnom riešení, ktoré nenarušuje vzdušnosť a veľkorysosť vnútorného priestoru.
Porota si nielen pri tomto diele všimla mimoriadne pozitívny trend – mladé rodiny stále viac spolupracujú s architektmi aj napriek limitom vlastného rozpočtu. Kombinácia invencie, spolupráce a rešpektu dáva základ pre kvalitné architektonické riešenie.
„Osobné nasadenie architekta bolo podľa mňa vždy zásadné, nejde o nejakú zmenu úlohy architekta. Vôľa uplatnená zo strany tvorcov ide často proti iným záujmom a energia a nasadenie môžu veci zásadne pomôcť. Je jasné, že pri drobnejších stavbách, kde je priamejší vzťah, sa dohoda hľadá ľahšie. V prípade väčších investícií je veľa záujmov a architekt sa stáva súčasťou širokého tímu,“ rozpráva architekt Štěpán Valouch.
Laureát v kategórii Exteriér
Neformálne mo(nu)menty (Bratislava)
Architekti: Kolektív VŠVU
Anonymita medzipriestorov na sídlisku, akási samozrejmosť zanedbanosti a presúvanie zodpovednosti za tento stav na správu mesta, stoja za hľadaním a iniciatívou autorov projektu. Snažia burcovať, poukazovať na veľký potenciál, ktorý tieto priestory majú pre obývateľnosť mesta.
„Verejný priestor sa ešte stále len učíme formovať a najmä používať. Podobne ako v prípade architektúry, aj tu zohráva kľúčovú úlohu verejný sektor. Stúpajúci trend architektonicko-urbanistických súťaží dáva priestor na opatrný optimizmus“ uviedol architekt Pavol Šilla, člen medzinárodnej poroty.
„Problém vidím v dlhom časovom spektre, ktorý je nutný na realizáciu. Zároveň je krajina médiom, ktorému rozumie ,každý‘. Tak ako v Česku je prístup ku krajine znamením určitej kultúrnej nevyzretosti,“ dodáva člen medzinárodnej poroty, krajinný architekt Vladimír Sitta.
Laureát v kategórii Občianske a priemyselné budovy
Súkromná základná škola Guliver (Banská Štiavnica)
Architekti: Richard Murgaš, Martin Lepej, Lukáš Cesnak
Objekt svojou architektonickou a dizajnérskou kvalitou a samotným prevedením ďaleko presahuje štandardy v oblasti školských stavieb, nielen na Slovensku. Škola v Banskej Štiavnici je nečakanou deklaráciou nevyhnutnosti klásť najvyšší dôraz na kvalitu priestorov
pre vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť. Porota sa preto zaoberala aj pomerne naliehavou otázkou, koho úlohou je stavať kvalitné školské zariadenia. Taktiež poukázala na absenciu účasti štátu, ktorého povinnosti supluje súkromný investor.
„Myslím si, že v tomto prípade sa ukázala veľká priepasť medzi existujúcimi školami na Slovensku a ZŠ Guliver v Banskej Štiavnici. Táto škola nám ukázala, aké dôležité je venovať čas a priestor deťom. Vytvoriť im zázemie, ktoré samotné je pre nich inšpiráciou. Je to škola, ktorá zabezpečuje všestranný rozvoj detí, nielen to nevyhnutné pre vzdelanie. A v tom je obrovský rozdiel medzi touto školou a unifikovanými školami so zatvorenými triedami a jednou telocvičňou. V tomto prípade súkromný sektor ukázal štátu, ako sa to má robiť,“ dodáva členka medzinárodnej poroty Bohunka Koklesová.
Patrónom architektúry je Trnava
Špeciálne ocenenie Patrón architektúry získalo krajské mesto Trnava za príkladný postup samosprávy pri príprave verejných investícií formou súťaže návrhov. Krajské mesto za posledné roky usporiadalo už deväť súťaží návrhov. Našlo riešenia pre revitalizáciu viacerých verejných priestranstiev aj sídliskových vnútroblokov.
Trnava ukazuje cestu ostatným samosprávam, ktoré rovnakým spôsobom môžu pozdvihnúť priestory sídlisk. Tie majú potenciál po obnove prispieť nielen k zvýšeniu životnej úrovne ich obyvateľov, ale byť aj cestou zodpovedného prístupu k zmierneniu dopadov klimatickej zmeny.
